Neuveriťeľné dobrodružstvo trénera Phila

Ahoj Mat.

Phil a John išli po ceste 5 do mesta Vermilion. Rozprávali sa o útoku Kangaskhanov keď zrazu začuli hlas: „Daj nám tých Pokémonov!“ „Nie! To sú moji Pokémoni.“ Povedal iný hlas. Phil a John odbočili aby sa pozreli čo sa deje. Keď prišli na miesto odkiaľ tie hlasy prichádzali uvideli ako dvaja asi 15-ročný chlapci dobiedzali do jedného asi 10-ročného chlapca. „Hej! Prečo ho nenecháte na pokoji?“ povedal Phil. „A čo sa ty do nás staráš?“ povedal jeden z chlapcov. „Starám sa. A čo teraz?“ povedal Phil. „Chceš si to rozdať?“ spýtal sa ten chlapec. „Ak máš namysli Pokémon súboj tak s radosťou,“ povedal Phil. „Lenže jediný problém je vtom ,že my sme dvaja,“ povedal ten druhý chlapec. „Lenže aj my sme dvaja,“ povedal Phil. „John ,pomohol by si mi tu?“ spýtal sa Phil Johna. „Áno ,pravdaže,“ povedal John.

„Fajn. Onix vyberám si teba!“ povedal ten prvý chlapec. „ Marovak útoč!“ povedal ten druhý chlapec. „Poliwrath vyberám si teba!“ povedal Phil. „Butterfree choď!“ povedal John. „Onix Rock Throw!“ prikázal ten prvý chlapec. „Marovak Bonemerang!“ prikázal ten druhý chlapec. „Poliwrath Hydro Pump!“ prikázal Phil. „Butterfree Sleep Powder!“ prikázal John. Onix omdlel po Poliwrathovom útoku a Marovak zaspal. „Onix vráť sa! Electabuzz ideš!“ povedal ten prvý chlapec. „Marovak vráť sa! Choď Raticate!“ povedal ten druhý chlapec. „Poliwrath vráť sa! Graveler bojuj!“ povedal Phil. „Graveler Rock Throw!“ prikázal Phil. „Butterfree Confusion!“ prikázal John. „Electabuzz Thunder Punch!“ prikázal ten prvý chlapec. „Raticate Hyper Fang!“ prikázal ten druhý chlapec. Electabuzzov Thunder Punch vôbec neublížil Gravelerovi a Raticate porazil Butterfreeho. Gravelerov Rock Throw porazil Electabuzza. „Ach nie! Butterfree vráť sa!“ povedal John. „Dokonči to Phil,“ povedal John. „Dobre. Graveler Rock Slide!“ prikázal Phil. Raticate po Gravelerovom útoku omdlel. „Ach nie!“ povedali chlapci naraz. „Toto nám zaplatíte,“ povedal prvý chlapec a spolu s tým druhým utiekli.

„Ďakujem,“ povedal 10-ročný chlapec. „Nemáš za čo. Ako sa voláš?“ spýtal sa Phil. „Volám sa Mat,“ povedal Mat. „Ja som Phil,“ povedal Phil. „A ja som John,“ povedal John. „Rád som vás spoznal. Rád by som vás pozval na večeru. Chceli by ste ísť?“ spýtal sa Mat. „Áno radi by sme išli,“ povedal Phil. Cestou do Matovho domu sa rozprávali o tom koľko Pokémonov chytili a koľko majú odznakov. Keď prišli k Matovmu domu alebo zámku ako si myslel Phil sa John spýtal: „Ako to ,že si sa v tom dome ešte nestratil?“ „Po celom domu sú kamery takže keby som sa stratil jednoducho by mi povedali cez mikrofón kam mám ísť,“ odpovedal Mat. „Teraz radšej poďme dnu,“ povedal Mat. Prišli ku bráne a z reproduktora na bráne bolo počuť neznámy hlas: „Heslo prosím!“ „Mew ma číslo 151,“ povedal Mat. Brána sa otvorila o všetci vošli dnu. Keď konečne vošli do domu Mat zakričal na slúžku: „Prestrite ešte pre dvoch pani Ballová! Mám tu hostí,“ povedal Mat. „Áno pane,“ bolo počuť zďaleka. „Poďte zavediem vás k svojej mame,“ povedal Mat. Mat zaviedol Phila a Johna k jeho matke. „Ahoj mami. Chcem ti predstaviť mojich nových priateľov. Toto je Phil a John,“ povedal Mat a ukázal na Phila a Johna. „Radi vás spoznávame,“ povedal Phil. „Dúfam ,že vy nieste ako tí ostatný Matoví nový priatelia,“ povedala Matová mama. „Nie. Oni mi pomohli keď ma terorizovali,“ povedal Mat. „Uverím len vtedy ak to dokážete. Máte na to 3 dni. Dovtedy tu môžete spať a každý bude mať vlastnú izbu. A teraz poďme lebo inak nám vychladne večera,“ povedala Matová mama.

Phil, John a Mat na seba pozreli a išli za Matovou mamou. Pri večeri spoznali iných členov rodiny. Spoznali Matovho otca, jeho brata Luka potom ešte služobníctvo. Phil a John si našli nového priateľa ale jeho matka neverila ,že sú praví priatelia a preto to musia dokázať. Ale stále sa kládla otázka „ako“. To sa dozvieme až v ďalšej kapitole.