Kris a Chris - putovanie Johtom

Kris a Chris

Kris, desaťročné dievča z Newbark Town sa práve pripravuje na svoju Pokémonovú cestu.

„Naozaj máš všetko, dcérka moja?“ spýtala sa jej mama.

„Áno mama, som pripravená,“ odpovedala Kris.

„A máš i PokéGear?“ spýtala sa opäť jej mama.

„Áno mama,“ odpovedala Kris a ukázala jej malý prístroj, ktorý mala zavesený okolo krku. Potom vytiahla z ruksaku malú, tenkú knižočku a povedala: „A návod k nemu mám tiež.“

„No dobre Kris, tak sa poď naraňajkovať, kým sa poberieš k profesorovi Elmovi,“ povedala jej mama.

***

Medzitým sa v inom dome na svoju Pokémonovú púť pripravoval desaťročný chlapec menom Chris.

„Želám ti veľa šťastia, syn môj,“ povedal jeho otec, ktorý mal na sebe policajnú uniformu.

„Vďaka oco,“ povedal Chris.

„A keby si niekde stretol mamu, odkáž jej, že mi chýba,“ dodal Chrisov otec.

„Keďže mama je toho času v Hoenn, pochybujem, že ju stretnem,“ povedal Chris. „Ale kto vie, možné je všetko. Pokémonový zápas s mamou by som si dal celkom rád.“

„Pozrimeže, nemá ešte ani len prvého Pokémona a už si plánuje, ako bude zápasiť s takou vynikajúcou trénerkou, akou je jeho mama,“ začal si ho jeho otec doberať.

„Ocino, ty by si radšej mal ísť do práce, ináč ti Jenny zasa vynadá že ideš neskoro,“ celkom vážne povedal Chris.

„Veď už idem,“ povedal jeho otec a vstal od stolu.

***

„Profesor Elm, dobrý deň,“ pozdravil profesor Oak, ktorý stál práve vo dverách aj s jedenásťročným dievčaťom.

„Vy už ste tu, profesor Oak?“ spýtal sa profesor Elm začudovane. „Čakal som vás až na obed.“

„Nakoniec sme sa sem dostali skôr,“ odpovedal mu profesor Oak.

„Ale ja sa vám nemôžem venovať,“ povedal profesor Elm. „Každú chvíľu za mnou prídu tréneri po svojho prvého Pokémona.“

Práve vtedy však pribehol nejaký deväťročný chlapec, ktorí v rukách držal Marilla.

„Ocko, musíš tomu Marillovi pomôcť,“ povedal chlapec.

„A čo s ním je Tom?“ spýtal sa profesor Elm.

„To neviem,“ odpovedal Tom. „Našiel som ho pri potôčiku za mestom.“

„Pozriem sa na neho,“ povedalo dievča.

„Ale Mel, neprekážaj tu,“ napomenul ju profesor Oak.

„Strýko, ja chcem pomôcť,“ bránila sa Mel.

„A ako?“ spýtal sa profesor Oak. „Veď nič nevieš.“

„Viem toho viac ako si myslíš,“ opáčila Mel.

„Profesor Oak,“ prerušil ich profesor Elm. „Mohol by som vás požiadať o láskavosť? Musím sa postarať o tohto Marilla, ale každou chvíľou prídu noví tréneri po svojho prvého Pokémona. Bol by som rád, keby ste sa o nich postarali. Tom vám ukáže všetko čo treba.“

„Bude mi cťou,“ povedal profesor Oak.

***

Ako prvý dorazil na predávanie Chris. Keď však uvidel profesora Oaka, vycúval zo dverí.

„Prepáčte, asi som si zmýlil dvere,“ povedal.

„Nie Chris, si tu správne,“ uisťoval ho Tom. „Otec má niečo dôležité, a tak ho zastúpi profesor Oak.“

„Ach tak,“ Chris vošiel do miestnosti.

„Takže, ako už asi vieš…“ začal profesor, keď do miestnosti vošla Kris.

„Dobrý deň, som tu správne na predávaní prvého Pokémona?“ spýtala sa.

„Samozrejme,“ odpovedal profesor Oak. „Ja som profesor Oak a zastupujem profesora Elma, ktorý má jednu veľmi súrnu záležitosť. Takže, ako asi viete, dnes vás čaká váš prvý Pokémon. To je pre každého trénera veľká udalosť. Na výber tu máme troch Pokémonov, ktorí pre vás budú nezvyčajný, pretože pochádzajú z oblasti Hoenn. Profesor Elm dostal týchto Pokémonov ako dar od profesora Bircha, ktorý mu ich dal na výskumy.“

„Ale teraz, keď už sa výskumy skončili, rozhodol sa otec že si týchto Pokémonov nenechá a venuje ich vám ako vašich prvých Pokémonov,“ dodal Tom. „Tými Pokémonmi sú, Torchic, ohnivý Pokémon, Treecko, trávový Pokémon a Mudkip, vodný Pokémon.“

„Ja by som chcel Mudkipa,“ prehlásil okamžite Chris.

„A ja si zoberiem Torchica ak môžem,“ ozvala sa Kris.

„Dobre Chris, tu máš Mudkipa,“ profesor Oak podal Chrisovi jeden z Pokéballov. „A tvoj Torchic je tu,“ a podal ďalší Pokéball Kris.

„Profesor Oak, ako to tam ide?“ ozvalo sa odrazu z interkomu.

„Veľmi dobre,“ povedal profesor Oak do interkomu. „Dvaja z troch trénerov už majú svojich Pokémonov.“

„A nevadilo by vám, keby Tom prišiel za mnou?“ spýtal sa profesor Elm.

„Ale samozrejme že nie,“ odpovedal profesor Oak. „Ja už to tu zvládnem aj bez neho.“

Tom sa teda vydal k dverám, keď ho zastavila Kris.

„Nezabudol si na náš dohovor?“ spýtala sa ho.

„Jasné že nie,“ odpovedal jej. „Otec s tým súhlasil. A vraj má pre mňa nejaký darček. Len neviem aký.“

„To je dobre,“ povedala Kris. „Ale teraz už choď, nech sa tvoj otec nehnevá.“

Tom teda odišiel z miestnosti.

„Čo vy dvaja spolu máte?“ spýtal sa Chris.

„Do toho tebe nič,“ odsekla mu Kris.

„Tak prepáč že žijem,“ dopálene povedal Chris.

No kým mu Kris stačila niečo povedať, vtrhol do miestnosti chlapec s hnedými vlasmi a celý v čiernom.

„Dajte mi môjho Pokémona!“ rozkázal.

„Nič mu nedávajte profesor, on nemá na Pokémona nárok,“ povedal ihneď Chris.

„Ty čuš chumaj, nikto sa ťa na nič nepýtal,“ okríkol ho chlapec.

„Profesor, Brad je známi darebák, preto mu profesor Elm odmietol Pokémona dať,“ nenechal sa Chris zastrašiť.

„Povedal som ti aby si čušal,“ zreval Brad a vytiahol z vrecka nôž. „A ty dedo mi kukaj dať Pokémona, jasné?“ a výhražne nožom zamával.

Potom si zobral Pokéball a ušiel z miestnosti.

„Ocko, som práve v Elmovom labáku,“ povedal Chris do Pokégaeru. „Brad ukradol Pokémona.“

„Už aj som tam,“ ozval sa z Pokégearu hlas Chrisovho otca.

„Prečo si volal otcovi?“ spýtala sa Mel.

„Lebo môj otec je policajt,“ odpovedal Chris.

„Ale teraz nám to už veľmi nepomôže,“ povedala Kris. „Treecko už je preč.“

„Čo?“ ozval sa profesor Elm, ktorý práve vošiel do miestnosti. „Ako to že je Treecko preč?“

„Lebo ho ukradol Brad,“ odpovedal Chris. „Nedalo sa nič robiť, vyhrážal sa nožom.“

„Čože?“ ozval sa Tom. „Vedel som že je to riadny hajzel, ale že by bol schopný niečoho takého, to by som si nikdy nepomyslel. Ozaj pre koho ten Pokémon vlastne bol? Neviem o žiadnom ďalšom záujemcovi.“

„Tým záujemcom si ty,“ odpovedal profesor Elm. „Už čoskoro budeš mať desať a keď si mi povedal, že chceš odísť s Kris, tak mi napadlo, že by som ti mohol toho Pokémona dať. Musel som to obhajovať pred pohlavármi ligy, ale napokon ti dali výnimku. Nič som ti nepovedal, lebo som chcel, aby to pre teba bolo prekvapenie. A takto to dopadlo. Chudáčik Treecko, nechcem ani domyslieť, ako to s ním dopadne.“

Ale viac už toho nestihli, pretože sa ozvali policajné húkačky.

***

„Nemôžem nič sľúbiť, ale urobím všetko preto, aby sme Brada našli,“ povedala policajtka Jenny. „Dám jeho fotku televíznym staniciam, takže ho hádam niekto spozná.“

„Ďakujem vám Jenny,“ poďakoval sa jej profesor Elm.

***

Kris sa medzi tým rozprávala s Tomom.

„Takže teraz, keď nemáš Pokémona, tak so mnou asi nikam nepôjdeš, však?“ povedala smutne.

„Veď s tím Pokémonom som vôbec nerátal,“ odpovedal je Tom. „Jasné že by som s tebou išiel aj bez Pokémona. Ale to nemusím. Mám totiž Marilla.“

„A ako si k nemu prišiel?“ spýtala sa Kris prekvapene.

„Našiel som ho pri potôčiku, tam ako sme spolu chodili pozorovať Pokémonov,“ odpovedal Tom. „Bol vážne zranený, ale ocko sa o neho postaral. A on potom chcel byť mojim Pokémonom.“

„Takže vyrazíme?“ spýtala sa Kris.

„Len čo sa pobalím,“ odpovedal Tom a vybral sa domov. Kris šla s ním.

***

„Tak čo Chris, tebe Pokémona nikto neukradol?“ Spýtal sa Chrisa jeho otec.

„Nie ocko, ja mám svojho Mudkipa tu,“ povedal Chris pričom jednou rukou vytiahol svoj Pokéball a druhou hladkal policajného Growlitha svojho otca.

„Tak to je dobre,“ povedal jeho otec.

Chris ho však veľmi nepočúval, lebo Growlithe mu práve olizoval tvár. „Budeš mi veľmi chýbať, Rex,“ povedal mu.

„Ak ti bude tak veľmi chýbať, tak prečo si ho nezoberieš zo sebou?“ spýtal sa jeho otec.

„Ale to predsa nejde aby som si zobral policajného Growlitha,“ oponoval mu Chris.

„Ale Rex predsa nie je policajný Growlithe,“ povedal jeho otec. „Je to môj Growlithe. A môže byť tvoj ak budeš chcieť.“

„Iba ak bude chcieť on,“ povedal Chris. Veselé Rexovo štekanie bolo jasnou odpoveďou.

„Aby som sa priznal, budem tiež pokojnejší, ak budeš mať Rexa zo sebou,“ usmial sa jeho otec.

„Hm, to sa máš,“ ozvala sa Mel. „Ešte si ani nevyrazil a už máš dvoch Pokémonov.“

„Toto je tvoja kamarátka?“ spýtal sa Chrisov otec.

„Nie, toto je moja praneter, ktorá vždy pchá nos tam kam nemá,“ povedal profesor Oak.

„A už toho mám dosť strýko,“ povedala rázne Mel. „Prišla som k tebe, aby som sa niečo naučila, ale ako môžem, keď ma nenecháš nič robiť?“

„Ale Mel, ako si to predstavuješ?“ spýtal sa profesor Oak. „Nemôžem ťa len tak nechať aby si si robila čo chceš.“

„A práve o tom hovorím,“ nedala sa Mel. „Neustále mi len hovoríš, že som ešte len dieťa a že nič neviem. Už toho mám dosť. Rozhodla som sa, že sa vydám na cesty. Istotne sa naučím viacej ako u teba. A nenamáhaj sa. S mamou som už hovorila a tá súhlasila.“

„Nuž, keď s tím tvoja mama, súhlasila, tak s tým nič nenarobím,“ vzdal sa profesor Oak. „Kedy odchádzaš?“

„Čo najskôr,“ povedala Mel. „Vlastne ma napadlo, že by som odišla už teraz. Mám všetko čo mi treba, tak prečo sa vracať?“

„No dobre, tak teda veľa šťastia,“ povedal profesor Oak.

„Chris, to som rád že si ešte tu,“ pribehol profesor Elm. „V tom zmätku som ti zabudol dať Pokédex. Je to najnovšia verzia. Okrem iného vie identifikovať aj pohlavie Pokémona.“

„Ďakujem vám,“ poďakoval sa Chris keď si preberal Pokédex.

„Kris už odišla?“ spýtal sa profesor Elm.

„Nie, išla s Tomom, ktorý sa šiel domov zbaliť,“ odpovedal Chris.

Profesor Elm odišiel domov.

„Chris, tak mi napadlo, že by sme mohli ísť spolu,“ povedala odrazu Mel.

„Budem len rád,“ povedal Chris. „Aspoň mi niekto pomôže keď sa dostanem do maléru,“ zasmial sa.

A tak sa začína Pokémonová cesta Chrisa a Mel a Kris a Toma. Čo na tejto ceste zažijú? Kto vie…