Kris a Chris - putovanie Johtom

Noví priatelia

Kris a Tom sa motajú na ceste do Cherrygrove City.

„Tak kadiaľ?“ spýtal sa Tom.

Kris sa pozrela na Pokégear a povedala: „Tuším že tadiaľ,“ ukázala na cestičku pred nimi, „ale nie som si celkom istá.“

„Lepšie ako nič,“ povedal Tom sklesnuto.

***

„Nehovor mi, že nevieš ako ďalej,“ povedala takmer rozčúlene Mel.

„Tak teda nepoviem nič,“ odpovedal jej Chris s miernym úsmevom na perách.

„Hej!“ vykríkla Mel. „To nebolo veľmi vtipné.“

Odrazu sa však pred nimi objavil Pidgey.

„Pidgey, Pokémon – malý vták. Je to jeden z najbežnejšie sa vyskytujúcich Pokémonov. Je ideálnym cieľom pre začínajúcich trénerov Pokémonov. Tento jedinec je samček.“ Ozval sa Chrisov Pokédex.

„Toho si chytím!“ povedal Chris odhodlane. „Rex, choď na neho!“

Rex, ktorý celú dobu išiel spolu s nimi (nebol zavretý v Pokéballe ako ostatní Pokémoni) sa postavil pred Pidgeyho.

„Flamethrower!“ vykríkol Chris.

Rex poslušne vypustil na Pidgeyho horúce plamene. Pidgey ledva unikol, ale Chris na neho hodil Pokéball. Ten sa niekoľkokrát zakmital, ale potom sa otvoril a Pidgey z neho unikol.

„Rex, Bite!“ prikázal Chris svojmu Growlithovi, ale Pidgey na nič nečakal a uletel. Rex tak nemal na čo zaútočiť.

„Nič si z toho nerob, to sa stáva,“ upokojovala Mel viditeľne rozčúleného Chrisa.

***

„Tak to vyzerá, že sme zišli z cesty,“ konštatovala Kris.

„A na to si prišla celkom sama?“ uškrnul sa Tom.

„Nemusíš byť hneď sarkastický,“ napomenula ho Kris.

„Ticho, niečo som počul,“ šepol Tom odrazu.

Teraz už aj Kris začula nejaký slabý zvuk kúsok od nich. Obaja sa vydali po zvuku. V kríkoch zazreli veľmi oslabeného Pidgeyho.

„Vyzerá to, že ho niekto spálil,“ povedal Tom a ukázal na spáleniny. Potom sa začal prehrabovať vo svojom ruksaku a vytiahol z neho nejaký liek. „Neboj sa Pidgey. To je Burn Heal. Ten ti istotne pomôže,“ povedal Tom pokojne a vystriekol liek na vtáčieho Pokémona.

Pidgeymu to zjavne urobilo dobre, lebo už o chvíľu bol celkom čulý a radostne poskakoval okolo Toma a Kris.

„Už je ti lepšie, však?“ spýtal sa Tom.

Pidgey vesele prikývol.

„Musíme už isť, Pidgey,“ povedal Tom.

Kris a Tom chceli ísť ďalej, ale Pidgey pristál Tomovi na pleci a niečo mu naznačoval.

„Ty chceš ísť so mnou?“ spýtal sa Tom.

Pidgey prikývol a tak na neho Tom hodil svoj Pokéball. Pidgey sa chytil bez odporu.

„Tak to ti blahoželám,“ povedala Kris, ale jej výraz prezrádzal, že nie je veľmi nadšená, že Tom má teraz viac Pokémonov ako ona.

„Neboj sa, tiež si čoskoro niečo chytíš,“ pokojne povedal Tom.

***

Chris a Mel dorazili k menšej čistinke.

„Mám šialený hlad, čo keby sme si urobili prestávku na obed?“ spýtal sa Chris.

„Súhlasím, tiež už som poriadne hladná,“ povedala Mel.

Chris vytiahol zo svojho ruksaku plynový varič a kotlík. Potom do neho dal niekoľko vecí a začal variť. Mel na neho len prekvapene zízala.

„Ty varíš?“ spýtala sa prekvapene.

„Mama je doma len zriedkavo, keďže väčšinu času je na Pokémonovej ceste a otec je v práci vo dne v noci a tak som sa musel starať o seba. Navyše mi otec hovoril, že keď sa vydám na Pokémonovú cestu. Bude sa mi to hodiť,“ odpovedal jej Chris.

Po niekoľkých minútach bol Chrisov guláš hotový a chris vytiahol ďalšie dva kotlíky. V jednom dal guláš Rexovi v druhom kotlíku ho ponúkol Mel.

„Si milý, ale ja mám vlastné jedlo,“ povedala Mel.

„Veď je toho dosť,“ povedal Chris. „S Rexom by sme to sami nezjedli.“

„Keď ináč nedáš,“ povedala Mel a zobrala si guláš. „Varíš dobre,“ povedala, keď guláš ochutnala.

„Nemyslím si, že som až taký dobrý,“ povedal skromne Chris. „Väčšinou dám do hrnca to, čo mám po ruke.“

„A práve v tom je to umenie,“ povedala Mel. „Dať do hrnca čo je po ruke dokáže každý somár. Ale len ozajstný kuchár to vie skombinovať tak, že sa to nielen dá jesť, ale že to aj skvele chutí.“

„Prestaň, lebo sa začnem červenať,“ povedal Chris.

„Ty, počuj, mal by si Rexovi dávať Pokémonové jedlo. Jedlo pre ľudí Pokémonom nedodá takú silu, ako špeciálne pre nich pripravená strava,“ zmenila Mel tému.

„Rex je moje jedlo už dlho a aj profesor Elm potvrdil, že je v skvelej kondícii,“ povedal Chris. „Ale máš pravdu. Špeciálne jedlo pre Pokémonov by mu istotne padlo lepšie ako môj guláš. Len čo sa dostaneme do Cerrygrove City, tak sa tam po niečom pozriem.“

***

Tom sa ukázal byť dobrým prorokom, lebo už o chvíľu im cestu skrížil čudný Pokémon, ktorý mal naježenú srsť a pruhy hnedo-krémovej farby. V okolí očí mal čiernu škrabošku.

„Takého Pokémona som ešte nikdy nevidela,“ povedala Kris.

„Zigzagoon, Pokémon podobný medvedíkovi čistotnému. Tento Pokémon vždy kľučkuje, lebo chce spoznať čo najviac vecí. Tento jedinec je samička,“ povedal príjemný ženský hlas z Krisinho Pokédexu.

„ZIgzagoon?“ spýtal sa nechápavo Tom. „Ten predsa v Johto nežije.“

Ale Kris ho nepočúvala. Vypustila svojho Torchica do boja.

„Torchic Ember!“ prikázala Kris svojmu Pokémonovi.

Torchic spálil Zigzagoona svojimi žeravými uhlíkmi a Zigzagoon spadol na zem. Kris neváhala ani na chvíľku a hodila na neho Pokéball. Ten sa chvíľku kmital na zemi, ale potom zhasol.

„Áno! Chytila som ho!“ vykríkla Kris na celý les.

Odrazu sa z kríkov za nimi ozval potlesk.

„Blahoželám ti,“ povedalo jedenásťročné dievča s videokamerou v ruke. „Prepáčte že som vás pozorovala. Ak vám vadí že som si to nafilmovala, tak to ihneď vymažem.“

„Ak mi dáš kópiu, tak mi to nevadí,“ povedala Kris.

„Ale to by som musela domov, lebo tam má všetko svoje vybavenie,“ povedalo dievča.

„A to je kde?“ opýtal sa Tom.

„V Cherrygrove City. Ak vám nevadí malá zachádzka…“

„Zachádzka? Veď my máme do Cherrygrove City namierené,“ povedal Tom.

„Tak to je skvelé,“ povedalo dievča. „Ozaj, volám sa Kelly.“

„Ja som Kris a toto je môj kamarát Tom.“

***

Chris a Mel sa po jedle vydali opäť na cestu.

„Povedz mi Mel, máš nejakých Pokémonov?“ spýtal sa Chris.

„Jasné že mám,“ povedala Mel. „Mám Miltank a Chansey.“

„To sú dosť vzácni Pokémoni. Ako si k nim prišla?“ spýtal sa Chris.

„Chansey patrí môjmu otcovi a dal mi ju, keď som odchádzala k prastrýkovi. A Miltank som raz zachránila v Pallet Town a ona chcela ostať so mnou,“ odpovedala Mel. „Ale mojím najobľúbenejším Pokémonom je Jynx. Raz by som ju chcela mať.“

„To ja už svojho najobľúbenejšieho Pokémona mám,“ usmial sa Chris a pohladkal Rexa.

„To máš Growlithov tak rád?“ spýtala sa Mel.

„Nie Growlithov, ale Rexa,“ odpovedal jej Chris.

„Aha, tak to už chápem,“ zasmiala sa Mel. Chris sa zasmial tiež.

„Máte veselú náladu, však?“ ozval sa deväťročný chlapec, ktorý sa odrazu objavil za jedným stromom.

„Ty si ma vyľakal, Matt,“ povedala Mel.

„Ty ho poznáš?“ spýtal sa prekvapene Chris.

„No jasné, veď je to môj brat,“ povedala Mel.

„Veď Matt býva hneď vedľa nás,“ povedal prekvapene Chris. „To teda znamená, že tá tvoja sestra, čo si o nej povedal že odišla za tvojim prastrýkom je Mel?“

„Presne tak,“ odpovedal Matt.

„Tak vy sa poznáte?“ spýtala sa prekvapene Mel.

„Keďže som býval často sám doma, tak som vyhľadával spoločnosť svojich susedov,“ odpovedal Chris.

„A tými susedmi sme boli my,“ dodal Matt. „Keď mi prastrýko povedal, že Mel odišla s Chrisom, prehovoril som rodičov, aby som mohol s vami. Teda, ak vám to nebude prekážať.“

„Ja budem len rád,“ povedal Chris.

„Aspoň budem mať svojho malého bračeka pod kontrolou,“ zasmiala sa Mel.

A tak si naši hrdinovia našli nových priateľov. Ale bude ich cesta aj naďalej taká príjemná, alebo ich stretnú nejaké problémy? Kto vie…