Kris a Chris - putovanie Johtom

Bradova chyba

Kris a Tom za pomoci Kelly dorazili do Cherrygrove City.

„Bývam hneď vedľa Pokécentra,“ povedala Kelly.

„A to je kde?“ spýtal sa Tom.

„Poďte za mnou,“ povedala Kelly.

Kris a Tom ju teda nasledovali. Cherrygrove City bolo veľmi príjemné mestečko, ktoré bolo plné kvetinových záhonov, na ktorých si ich majitelia zjavne dávali záležať.

„Nádherné mestečko,“ povedala odrazu Kris. „Celkom dobre by som si dokázala predstaviť, že by som tu bývala.“

„To ja sa zasa neviem dočkať, kedy z tejto diery vypadnem,“ povedala Kelly. „Veď tu nemáme ani len káblovku.“

„Tak to je čudné,“ povedal Tom. „New Bark Town je oveľa menší a káblovku tam máme.“

„Tiež sme mali mať káblovku,“ povedala Kelly nazlostene. „Ale pánom radným sa nechcelo rozkopať naše nádherné záhony. A nepomohla ani petícia občanov, ktorí sa pre káblovku vyslovili.“

„Ale veď to je náhodou celkom dobrá pripomienka,“ povedala Kris. „Rozkopať takúto krásu kvôli káblovke by bola somarina.“

„Lenže ona to nie je len káblovka,“ rozčúlene jej odpovedala Kelly. „Kvôli tím záhonom tu dodnes nemáme ani vodovod a kanalizáciu. Veď my tu kvôli tím prekliatym záhonom žijeme ako v stredoveku.“

„Keď je to takto, tak to už je naozaj sila,“ povedal Tom.

„Tak teraz si už neviem predstaviť, že by som tu bývala,“ pridala sa Kris.

***

„A teraz kam,“ spýtal sa Matt.

„Do Cherrygrove City,“ odpovedal mu Chris.

„A to je kadiaľ?“ spýtal sa Matt.

„To keby sme vedeli,“ zamračila sa Mel.

„Ak to mal byť vtip, nebolo to veľmi smiešne,“ povedal Matt.

„Tak sa pozrime,“ Chris sa pozrel na svoj Pokégear. „Teda, dúfam že sa veľmi nemýlim, keď poviem, že by sme mali ísť tadiaľ,“ chris mávol rukou v danom smere.

A tak sa teda vydali tam, kam im ukázal Chris.

„Počuj Matt, kde je vlastne tvoja Pichu? To si ju nechal doma, či čo?“ spýtal sa po chvíli chôdze Chris.

„Jasné že nie, to by som jej nemohol urobiť,“ odpovedal Matt. „Zapáčilo sa jej v mojom ruksaku a tak ju v ňom nosím.“

„Počkaj braček, kde si zobral Pichu?“ spýtala sa Mel.

„Dala mi ju Chrisova matka, keď bola poslednýkrát v New Bark Town,“ odpovedal Matt.

„Nie je to celkom presné,“ doplnil Chris. „Moja mama mala so sebou vajce, z ktorého sa Pichu vykľula. Problém bol v tom, že ako prvého videla Matta a preto ho považuje za svojho rodiča. Jednoducho nebude počúvať nikoho iného, ako jeho.“

„Takže si získal svojho prvého Pokémona, takýmto spôsobom?“ uškrnula sa Mel na svojho brata.

„Ja som chcel jednoducho vidieť, ako sa kľuje Pokémon,“ odpovedal Matt. „Ako som mal vedieť, že sa ho už nezbavím? Ale aj tak to neľutujem. Moja Pichu je totiž ten najroztomilejší Pokémon na celom svete.“

***

Kellyin dom bol tesne vedľa Pokécentra. Malý domček zapadal v blízkosti veľkého Pokécentra a dal sa jednoducho prehliadnuť. Mal však okolo seba veľkú a nádherne upravenú záhradu.

„Tak poďte ďalej,“ pozvala ich Kelly ďalej.

Vošli do útulne zariadenej obývačky.

„Mama, priviedla som si návštevu!“ zakričala Kelly.

„A potrebujete niečo?“ ozvala sa žena, ktorá práve vošla do obývačky.

„Nie mama, vďaka,“ odpovedala Kelly.

„Ten má ale drzosť!“ povedala odrazu Kris, ktorá sa uprene pozerala z okna.

„Len tak si to vkráča do Pokécentra? Tak to teda nie!“ pridal sa Tom a vyrazil z dverí.

„O čo ide?“ spýtala sa nechápavo Kelly. Ale Kris už tiež utekala za Tomom.

„Tak toto by som nečakal, že budeš mať ešte tú drzosť ísť do Pokécentra!“ zareval Tom keď bol vonku.

„Pozrime sa, si dajaký odvážny, nie, krpec?“ ozval sa Brad.

„Vráť mi Treecko, patrí môjmu otcovi, nie tebe,“ kričal Tom.

„Mám pre teba návrh, daj si so mnou Pokémonový zápas a ak vyhráš, dám ti Treecko. No ak prehráš, dáš mi ty svojho Pokémona.“

„Tom, nerob to, môžeš o Marilla prichodiť,“ varovala ho Kris pošepky.

„Ja viem čo robím, Kris,“ odpovedal jej Tom. „Beriem,“ povedal Bradovi.

***

„Tak som sa zmýli,“ povedal Chris, keď dorazili k nejakej hore.

„A to riadne,“ skonštatoval Matt. „Veď toto je Mount Silver.“

„Hej, riadne sme zišli z cesty,“ povedal Chris, keď sa znova pozrel do Pokégearu.

„To vieme aj bez teba ty mudrc,“ odsekla mu Mel.

„Nemusíš byť na mňa zlá, aj keď priznávam, že som vás mal varovať, že nemám vôbec orientačný zmysel,“ povedal Chris.

„Tak to si mal,“ povedala Mel. „Spoliehali by sme na Matta.“

„Jasné Matt, ty si mal vždy dobrú orientáciu, Čo keby si sa pustil do navigácie?“ Chris podal Mattovi Pokégear.

***

„Vyberám si teba Treecko!“ vykríkol Brad a vypustil svojho Pokémona.

„A ja si vyberám Pidgeyho,“ Tom vypustil svojho Pokémona.

„No jasné,“ svitlo odrazu Kris. „Veď ja som celkom zabudla, že Tom má ešte aj Pidgeyho.“

„Gust!“ prikázal Tom.

Pidgey sa pustil do svojho útoku, ktorý zanechal na trávovom Pokémonovi nepríjemné stopy.

„Treecko, Pound,“ prikázal Brad. Ale Treecko sa len rozvalil a unudene zívol.

„Vyzerá to, že ťa ten ‚tvoj‘ Pokémon dajako nepočúva,“ posmešne povedala Kris.

„Treecko, vieš čo sa stane ak ma nebudeš počúvať,“ výhražne povedal Brad a vytiahol z vrecka bič.

„Tak to nie, týrať ho nebudeš,“ vykríkol Tom.

„Ja si budem zo svojim Pokémonom robiť čo sa mi zachce,“ opáčil Brad a švihol Treecka bičom. Treecko vykríkol bolesťou a padol k zemi. Nebol už ďalej schopný bojovať.

„Blahoželám ti, odrovnal si vlastného Pokémona,“ sarkasticky povedala Kris. „Vyhlasujem teda Toma za víťaza, daj mu Treecka.“

„To v žiadnom prípade,“ zreval Brad. „Ten krpec len predstiera, že nemôže bojovať.“

„Nezdá sa mi, že by niečo predstieral,“ ozvalo sa odrazu. Bola to sestra Joy, ktorá, bez toho aby si toho niekto všimol, celý zápas sledovala. „Ty chlapče, si nezaslúžiš mať Pokémona. Tak ho teraz po právu daj tomuto chlapcovi,“ ukázala na Toma.

„Nestarajte sa do toho,“ okríkol ju Brad a zacielil na ňu bičom. No bič sa sestry Joy nedotkol, pretože ho, aj s Bradom, spálil mohutný plameň ohňa.

„Čo, čo to bolo?“ spýtal sa prekvapene Tom.

„To bol môj Black, ktorý nemá rád bezprávie,“ ozvala sa Kelly a ukázala na svojho Houndoura. „A teraz daj Treecka Tomovi ak nechceš pocítiť ďalší z Blackových útokov.“

„Tak si ho zober,“ zavrčal Brad a nazlostene hodil Pokéball Tomovi. „Načo by mi bol Pokémon, ktorý ma odmieta počúvať?“ a rýchlo ušiel.

„Vďaka Kelly, pomohla si mi,“ povedal Tom, no držal si od nej odstup.

„Nemáš za čo,“ usmiala sa Kelly.

„Sestra Joy, postarajte sa prosím o Treecka,“ obrátil sa Tom na sestru. No zbytočne, Treecka už totiž odvážala jedna Blissey na nosidlách.

„O jeho fyzické zdravie sa postarať môžem, ale šrámy na jeho duši, ktoré tam zanechal ten tyran vyliečiť nedokážem,“ povedala sestra Joy a odišla do Pokécentra.

***

„Hej, pozrite sa tam,“ ukázal Matt k tunelu, z ktorého vychádzali koľaje. „To je magnetický vlak spojujúci Goldenrod City a Saffron City v Kanto. Rád by som sa s ním niekedy previezol.“

„Pozrite sa tam, niečo sa tam deje,“ Chris ukázal na skupinku železničiarov v tuneli. „Pozrime sa tam.“

A tak prišli k tuneli a uvideli, že železničiari sú zhromaždení okolo niečoho veľkého, hnedo-bieleho.

„Veď to je Snorlax,“ povedala Mel.

Práve vtedy si ich železničiari všimli.

„Radšej sem nechoďte, sem je zákaz vstupu,“ povedal jeden železničiar.

„Nechcem byť drzý, ale ten Snorlax tiež nerešpektoval váš zákaz,“ opáčil mu Chris.

„To je pravda,“ priznal železničiar. „A celkom by ma zaujímalo, ako sa sem dostal. Máme tu celkom dosť zabezpečovacích zariadení, ktoré by mali Snorlaxovi zabrániť, aby sa sem dostal.“

„Teraz nie je dôležité ako sa sem dostal, ale ako ho dostaneme odtiaľto,“ okríkol ho jeden z kolegov.

„Ak som to správne pochopil, tak ten Snorlax zaspal na koľajách,“ povedal Chris. „Takže ho musíme zobudiť.“

„To vieme tiež, lenže ako? Skúšali sme už všetko. Vy asi nemáte Pokéflute, čo?“ spýtal sa jeden zo železničiarov.

„Náhodou mám,“ povedala Mel a vytiahla z ruksaku malú flautu, ktorá mala uprostred guličku, ktorá pripomínala Pokéball. Všetci železničiari ustúpili a Mel začala hrať. Po chvíli sa Snorlax zobudil.

„A teraz ho dostať z tunela,“ povedal jeden železničiar.

„Po prebudení má Snorlax hlad,“ povedala Mel. Vybrala zo svojho ruksaku bagetu, ukázala ju Snorlaxovi, potom vybehla z tunelu a hodila bagetu do kríkov. Snorlax bežal na miesto, kam dopadla.

„Vďaka za pomoc decká,“ povedal jeden zo železničiarov a vybral z niečo z vrecka. „Toto sú doživotné permanentné lístky na našu železnicu. Kedykoľvek budete chcieť ste vítaní,“ podal im lístky.

„Ale to nemôžeme prijať,“ povedala Mel.

„Ale áno, môžete, vlastne musíte. Nebyť vás, tak sme sa toho Snorlaxa nezbavili,“ povedal ten ťelezničiar. A tak si naši kamarádi zobrali každý po jednom lístku.

„Tak teda, ďakujeme,“ povedala Mel. Potom sa zo železničiarmi rozlúčili a vydali sa ďalej.

Podarí sa Chrisovi, Mel a Mattovi konečne doraziť do Cherrygrove City? A čo bude s Treeckom? Dokáže sa spamätať zo zlého zaobchádzania od Brada? Kto vie…