Kris a Chris - putovanie Johtom

Veľké tajomstvo

„Tak už si hore?“ spýtal sa Tom Treecka, ktorý sa práve prebral.

Keď ho Treecko uvidel, zľakol sa.

„Mňa sa báť nemusíš,“ povedal pokojne Tom. „Ja ti neublížim.“

Treecko sa na Toma pozrel. Vtedy sa však otvorili dvere.

„Tak čo Tom, ako sa Treeckovi vedie?“ spýtala sa Kris, ktorá vošla do miestnosti.

„Ťažko povedať. Stále sa bojí.“

„Ahoj Treecko. Pamätáš sa, že ti Tom pomohol, aby si sa dostal od Brada?“ spýtala sa Kris. Treecko na ňu len prekvapene zízal.

„A pamätáš sa Treecko, ako som sa o teba staral, kým si bol ešte u môjho ocka?“ spýtal sa Tom odrazu. Vtedy začal Treecko spomínať na tie šťastnejšie chvíle svojho života. Ako sa hral s Tomom a so svojimi kamarátmi Torchikom a Mudkipom v laboratóriu profesora Elma. Ako ich Tom kŕmil a staral sa o nich, aj o ostatných Pokémonov, ktorí boli v laboratóriu. Spomenul si aj na Kris, Tomovu najlepšiu kamarátku, ktorá chodila Tomovi pomáhať. „Ja urobím to, čo budeš chcieť ty, Treecko. Len mi naznač, čo chceš. Máš dosť času. Len si to dobre premysli.“ Tom odišiel aj s Kris z miestnosti.

***

Chris, Mel a Matt sa zobudili veľmi neskoro. Keď sa Chris pozrel na svoje hodinky, zistil, že už je takmer deväť.

„Vstávajte!“ vykríkol Chris a začal triasť s Mattom a Mel.

„Hej, čo sa deje. Koľko je hodín?“ spýtala sa rozospato Mel.

„Takmer deväť. Zaspali sme.“ odpovedal Chris.

„A kam sa toľko ponáhľaš?“ ozval sa Matt.

„Idem sa umyť. Keď sa vrátim, nech ste hore, ináč nebudú raňajky,“ pohrozil Chris.

***

„Urobil si dobre,“ povedala sestra Joy, keď jej Tom povedal, čo povedal Treeckovi. „Po zdravotnej stránke je celkom v poriadku, ale s jeho psychikou je to horšie. Bojí sa ešte aj mojej Chansey.“

„Pokúsim sa mu pomôcť, ale nič nesľubujem,“ ozvala sa odrazu Kellyina mama, ktorá práve vošla, aj s Kelly a Blackom do miestnosti.

„Ako mu chcete pomôcť?“ spýtal sa Tom.

„Moja mama je Pokémonová psychologička. Volajú ju práve k takým prípadom ako je Treecko,“ vysvetlila Kelly.

„Neberte to prosím v zlom, ale chcel by som si s Treeckom poradiť sám,“ povedal Tom.

„To je len dobre Tom. Ja som až tá najkrajnejšia možnosť. No keby si niečo potreboval, tak sa mi ozvi,“ povedala Kellyina mama.

„Ozaj, mám tu pre vás tú nahrávku,“ ozvala sa Kelly a podala im kazetu.

„Takmer som na to zabudla,“ povedala Kris a zobrala si kazetu.

„Mal by som zavolať ockovi, čo je s Treeckom,“ vyhlásil Tom a šiel k videotelefónu. Vyťukal číslo a o chvíľu sa na obrazovke objavila tvár profesora Elma.

„Ahoj synček, prečo voláš?“ spýtal sa.

„Kvôli Treeckovi,“ povedal Tom.

„Obávam sa, že ti nepoviem nič nové. Polícia zatiaľ Brada nevypátrala,“ povedal profesor.

„Ale ja áno,“ ozval sa Tom.

„Čože? Ty vieš kde je Brad?“ spýtal sa profesor.

„Nuž, nie tak celkom,“ povedal Tom. „Ale zato viem presne, kde je Treecko. A preto volám.“ Tom vyrozprával svojmu otcovi všetko, čo sa stalo.

„Vedel som, že sa k Treeckovi nebude správať najlepšie, ale niečo také by som nečakal ani od Brada,“ povedal profesor Elm ustarostene, keď Tom dorozprával. „A čo chceš s Treeckom robiť?“

„Povedal som mu, aby sa sám rozhodol čo urobí. Ja sa zariadim podľa neho,“ odpovedal Tom.

„Dobrý nápad, synček. Zavolaj mi keby bolo niečo nové,“ povedal profesor Elm a zavesil.

***

Matt a Mel sa napokon nechali prehovoriť, aby vyliezli zo svojich spacích vakov. Chris pripravil nejaké sendviče na raňajky a len čo Matt a Mel dokončili základnú rannú hygienu v jazierku, pustili sa do sendvičov. Jedlo dali aj svojim Pokémonom.

„Ozaj Murkrow, čo keby som ti hovoril Darkblue? Prekážalo by ti to?“ spýtal sa Chris svojho nového Pokémona. Murkrow zakrútil hlavou.

„A ty Mudkip, ty budeš Muddy. Teda ak sa ti to páči.“ Mudkip prikývla hlavou.

„Vidno že si spokojný,“ ozvala sa Mel. „Ale nemal by si zaspať na vavrínoch. To, že si chytil shiny Murkrowa je fajn, ale to z teba ešte nerobí dobrého trénera.“

„Veď ja viem,“ odsekol jej Chris.

„Nerozčuľuj sa,“ upokojoval ho Matt.

„Nerozčuľujem sa. Ja viem, že má Mel pravdu,“ povedal Chris. „Ja len, že za celú cestu sme nestretli nič iné, ako zopár divých Pokémonov. A na tých sa netrénuje veľmi dobre.“

„To je pravda. Ale možno že zápas s mojimi Pokémonmi by bol dobrým tréningom,“ povedala Mel.

„Tak to nie!“ odpovedal prekvapivo prudko Chris. „Prepáč, ale zápasiť s kamarátkou nechcem. Chcem aby sme boli priatelia, nie aby sme sa hádali. A obávam sa, že nech už by ten zápas dopadol akokoľvek, k hádkam by to viedlo.“

„To je somarina. Prečo by ste sa mali pohádať kvôli zápasu?“ spýtal sa Matt.

„Jednoducho nechcem zápasiť s kamarátkou. Prestaň to už rozoberať,“ vyhol sa Chris odpovedi. „Radšej mi povedz, prečo si nebol na mojom predávaní prvého Pokémona, i keď si mi sľúbil, že prídeš.“

„Viem že to bude znieť ako hlúpa výhovorka, ale zaspal som,“ odpovedal Matt previnilo.

„To si si nenastavil budík?“ spýtala sa Mel.

„Nastavil, ale mama usúdila, že je to priskoro a tak keď som spal, mi ho nastavila o dve hodiny neskôr,“ odpovedal Matt.

„Ver mi, že keby som nepoznal tvoju mamu, tak by som tomu neveril,“ zasmial sa Chris.

Po raňajkách si Chris, Matt a Mel pobalili spacie vaky, upratali po sebe a vydali sa na cestu.

***

Tom vošiel do Treeckovej izby.

„Tak čo Treecko, ako sa cítiš?“ spýtal sa.

Treecko sa na Toma usmial.

„Vidím že je ti už lepšie,“ povedal Tom. „To som rád, pretože by som ti chcel niečo povedať. Viem že som povedal, že na teba nebudem vyvíjať nátlak, ale musím ti to povedať. Bol by som veľmi rád, keby si bol môj Pokémon.“

Treecko sa na Toma pozrel, usmial sa na neho a potom prikývol. Potom niečo povedal.

„To som rád, že si sa takto rozhodol,“ povedal Tom.

Vtedy sa Treecko na Toma zmätene pozrel a niečo sa ho nechápavo spýtal.

Tom sa mierne usmial a prikývol. „Áno Treecko, rozumiem ti. Neviem prečo, tak sa ma na to nepýtaj. Jednoducho som sa tak už narodil. Podľa ocka to je niečo ako šiesty zmysel, to že rozumiem reči Pokémonov. Tajím to, pretože keby sa o tom dozvedel niekto kto nemá, mohlo by to so mnou byť veľmi zlé. Aspoň tak to povedal otec. Ja osobne nechápem, čo by bolo zlé na tom, keby ľudia vedeli že rozumiem Pokémonom…“

„Nič také, len to, že by ťa na každom kroku obťažovali ľudia, ktorý by chceli vedieť, čo ich Pokémoni hovoria,“ ozvala sa odrazu Kris, ktorá tajne počúvala rozhovor Toma a Treecka. „Myslela som si, že ti to tvoj otec vysvetlil jasne.“

Treecko sa opäť na niečo spýtal.

„Kris je moja najlepšia kamarátka, nemohol som to pred ňou tajiť,“ odpovedal Tom. „Okrem nej to vedia už iba moji rodičia a Chris, ktorý má rovnakú schopnosť.“

„Otázne je, komu to vytáral Chris,“ dopálene povedala Kris.

„Neviem prečo Chrisovi toľko neveríš, ale ja verím, že to Chris nikomu nepovedal,“ prehlásil Tom.

„Tomu Mattovi to povedal,“ odvetila Kris.

„Matt je Chrisov najlepší kamarát. Ja som ti to tiež povedal.“ Namietol Tom.

***

Chris, Mel a Matt už opäť mierili do Cherrygrove City.

„Mel, vieš, ako som predtým hovoril že sme kamaráti, myslím že byť ozajstnými kamarátmi znamená nemať pred sebou tajomstvá,“ začal Chris neisto.

„Počkaj Chris, ak ide o to o čo si myslím že ide, tak o tom by si jej hovoriť nemal. Vieš ako sa profesor Elm hneval, keď si to povedal mne,“ ozval sa Matt.

„Profesor Elm do toho nemá čo hovoriť!“ rozčúlil sa Chris. „Je to môj problém, nie jeho. Neviem prečo sa do toho toľko stará. Ja chcem byť k ľuďom úprimný. Nechcem nič pred nikým tajiť. A už vôbec nie pred svojimi kamarátmi.“

„To je náhodou správny prístup. Tajomstvá človeka iba ničia a aj tak skôr či neskôr vyjdú na svetlo sveta,“ povedala Mel.

„Vieš Mel, ide o to, že mám jeden zvláštny dar, jednu schopnosť, ktorú ostatní ľudia nemajú. Ja rozumiem reči Pokémonov.“

„To nie je možné! Takú schopnosť nemá žiaden človek. To je nezmysel,“ prehlásila Mel.

„Chceš dôkaz?“ spýtal sa Matt. „Tak vypusti jedného zo svojich Pokémonov a nech Chrisovi povedia niečo, čo nemôže nikto vedieť.“

„No dobre, Chansey poď von!“ Mel vypustila z Pokéballu svoju Chansey. Potom jej niečo pošepkala a Chansey niečo povedala nahlas.

Tom sa zasmial a povedal: „Vidno že ani Chansey mi neverí, lebo povedala: ‚Ten chalan mi aj tak nebude rozumieť, ale tomu Growlithovi to nepoviem.‘“

„To si naozaj povedala?“ spýtala sa Mel. Chansey len prekvapene prikývla hlavou.

„Je to zvláštny dar, ktorého si nesmierne cením,“ povedal Chris.

„Ale ako je to možné? Ako si sa to naučil?“ pýtala sa nechápavo Mel.

„To je na tom to najčudnejšie. Nič som sa neučil, jednoducho to viem už od narodenia,“ vysvetlil Chris. „Spočiatku som to bral ako normálne, rozprávať sa s Pokémonmi. Myslel som, že to vie každý, ale ako som rástol, zisťoval som, že to vôbec normálne nie je a že viem niečo, čo ostatní nevedia. A vtedy sa do toho vložil profesor Elm, ktorý mi povedal, že bude najlepšie, ak sa tím nebudem nikde chváliť. Povedal, že keby sa ľudia dozvedeli, že rozumiem Pokémonom, nedali by mi pokoj.“

„A má pravdu,“ povedal Matt. „Najmä ak je pravda to čo som zistil. Podľa legiend vždy keď Zemi hrozí vážne nebezpečenstvo, tak sa narodí niekoľko detí, ktoré vedia rozprávať s Pokémonmi a tiež niekoľko Pokémonov, ktorí vedia rozprávať s ľuďmi. Títo jedinci sú potom predurčení aby chránili Zem pred zlom.“

Sú Chris a Tom súčasťou tejto legendy? A ak áno, tak aké úlohy na nich čakajú? Kto vie…