Path of life

Na ceste

Sean s Willom sa zastavili a sadli si do trávy pri hlavnej ceste, aby si vychutnali svoj prvý obed na ceste za dobrodružstvom.Obed bol v podobe chutných zapečených chlebíčkov s rajčinami, syrom a salámou.Keď zjedli každý dva chlebíčky, Sean sa vrhol na blízky krík , ktorý bol obsypaný plodmi, ktoré vypadali ako nejaké berry.

" Počkaj!" skríkol Will. " Môžu byť jedovaté!" Sean, ktorý ich zjedol už asi dvadsať ,začal rýchlo vyplúvať tie, ktoré ešte nestihol prehltnúť. "Mám tu našťastie medzinárodnú obrázkovú encyklopédiu bobúľ! "povedal Will. "Aha tu je tento druh... Hmm...No,nakoniec predsa len neumrieš. "povedal Will a šibalsky sa usmial na Seana,ktorý sa snažil vypľúvať zvyšky bobúľ čo mu ešte ostali v ústach. "Sú to Leppa berry. "povedal Will. "Nie su jedovaté a že vraj sú veľmi chutné. No,tak ochutnám tiež a dajme z nich aj svojím pokémonom." Will vypustil Torchica a Squirtla a Sean Electrika a charmandera, aby sa najedli bobúľ...

Najedení ešte chvílu odpočívali a Will povedal: Počuj nemali by sme chodiť takto po hlavnej ceste, lebo si chytíme nových pokémonov iba ak nám padnú rovno na hlavu... V tom sa ozval výstrel a Will skríkol, lebo mu rovno na hlavu dopadol Hoothoot.

Sean sa až prehíbal od smiechu, keď sa Willovi hoothoot zachytil pazúrmi do vlasov a Will si ho nemohol dať z hlavy dole. Po chvíli ho však so Seanovou pomocou konečne z hlavy odstránil a hoothoot sa zvalil na zem.Keď sa chalani pozreli hoothootovi na krídlo hneď zbadali prečo padol Willovi na hlavu. Mal postrelené krídlo. Z krídla mu rýchlo vytekal tmavý prúd krvi. Will sa prudko otočil k svojmu batohu a povedal: "Ešteže zo sebou vždy nosím pohotovostnú lekárničku!" Z lekárničky vytiahol potion, použil ho hoothootovi na krídlo a potom mu ranu obviazal obväzom.Hoothoot sa naňho pozrel slabo zahúkal a zatvoril oči. "Spí. " povedal Will a otočil sa Seana. "Som zvedavý kto by strielal na hoothoota." povedal Sean zamyslene. "Hoothoot predsa nerobí ľuďom žiadnu škodu...Hoothootovia dokonca požierajú červíky a chrobáky, ktoré ničia úrodu, takže sú vlastne užitočné...Počuj,teraz ,keď už si toho hoothoota ošetril, nedáme si zápas? My sme vlastne proti sebe nikdy nebojovali..." "Viem," povedal Will. "ale teraz by sme nemali bojovať medzi sebou ,ak si chceme chytiť nejakých divých pokémonov, pretože najbližšie pokémonie stredisko je až v Strawberryfields city ,a to je ešte kus cesty..."

"Tak dobre. "povedal Sean. Obidvaja čakali polhodinu či sa hoothoot neprebudí ,ale ten spal tvrdým spánkom. Napokon Will povedal: " Dlhšie by sme už nemali čakať, ale taktiež toho Hoothoota tu nemôžeme nechať...Ponesiem ho zo sebou kým nenaberie zase silu...

Tak sa obidvaja vybrali,Will nesúc v náručí spiaceho hoothoota,po lesnej ceste ďalej.

Večer prišli na velkú lesnú lúku. Rozhodli sa, že tam prenocujú.

Bolo tak horko a obidvaja boli tak unavení, že sa rozhodli ,že stan si dnes nepostavia, tak si nachystali len spacáky. Hoothoot sa prebudil a bolo mu očividne lepšie. Will mu dal bobuľe, ktoré si odložil od obeda a spolu so Seanom sa pustili do chlebíčkov, ktoré im ešte ostali. Ich pokémoni sa najedli domáceho krmiva podľa receptu profesora Lennyho.Po jedle bol hoothoot už v poriadku.

Preto mu Will povedal: "Choď, už možeš ísť! " Hoothoota sa pozrel na Willa, potom smerom do lesa a zase na Willa. Zrazu hoothoot vyletel, sadol si Willovi na plece a ďobol Willa jemne do ucha.

Will sa ho spýtal: " Ty chceš ísť so mnou? "

Hoothoot prikývol. Will vytiahol pokéball a chystal sa ho hodiť, ale hoothoot sám priletel ďobol do pokéballu a dostal sa do vnútra. Potom sa Sean s Willom rýchlo uložili do spacákov a zaspali...