Max a jeho pokécesta

Prvý pokémon

Max a jeho cesta pokésvetom

1. PRVÝ POKÉMON

Je ráno a väčšina obyvateľstva mesta New Bark Town ešte spala. V dome číslo 11 zazvonil budík a chlapec menom Max sa náhle prebral. Keď si obliekol džínsy a tričko, zišiel dolu na raňajky. “Ahoj Max“ pozdravila sa jeho mama. „Ahoj mami,“ odzdravil Max. „čo je na raňajky?“ „Máme hrianky a môžem ti urobiť aj vločky,"odpovedala s úsmevom mama. Začala mu pripravovať raňajky a on len neprítomne hľadel von oknom. Mama sa ho odrazu opýtala: "Už si rozmýšľal akého Pokémona si chceš vybrať?“ opýtala sa mama. „Asi ohnivý typ...“ zamyslel sa Max. Položila na stôl pred neho tanier s hriankami, a on sa s chuťou pustil do jedla. „Keď doješ, máš ísť o pol deviatej k laboratóriu profesora Elma. Zrejme ti dá Pokémona a ty sa budeš môcť vybrať na tvoju Pokémonskú cestu. Pripravila som ti batoh, máš ho v predsieni.“ „Jasné mami.“ odpovedal Max. „Včera došiel z opravy tvoj PokéGear. Vieš ako ho používať?“ „Áno, mami“ „Výborne. Máš ho zbalený medzi ostatnými vecami.“ hovorila mu mama. Keď dojedol, šiel do svojej izby a zobral si ešte nejaké veci potrebné na cestu.

O pol deviatej už celý netrpezlivý stál pred laboratóriom profesora Elma. Stálo tam ešte jedno dievča a tiež vyzeralo dosť rozladene. „Aj ty si dnes máš vybrať svojho prvého Pokémona?“ spýtal sa jej Max. „Áno,“ odvetilo trasľavo dievča. „Chcela by som asi vodného pokémona. Mimochodom, volám sa May,“ dopovedala. „Ja som Max,“ predstavil sa. „Á, vidím že ma už čakáte,“ ozval sa za nimi hlas a oni sa otočili. Uvideli ako k nim kráča profesor Elm a v ruke má kľúče od laboratória. „Dobré ráno.“ Povedali obaja skoro naraz. „Takže vy čakáte na svojich Pokémonov, však?“ opýtal sa. „Áno,“ opäť dvojhlasne odpovedali. „Tak teda poďte,“ Profesor otvoril dvere a oni uvideli na stenách rôzne grafy, obrázky Pokémonov, knihy a počítače. Na malom podlhovastom stole boli tri červeno–biele loptičky. „Tieto lopty sa nazývajú Pokébally. Sú to predmety na chytanie Pokémonov. Existuje veľa druhov ballov. V Azaela Town žije Kurt, ktorý vyrába z aprikornov bally. No ale teraz prejdime k odovzdávaniu Pokémonov. Mám tu ohnivého Cyndaquila, vodného Tododila a trávnu Chickoritu. Takže najprv dáma“ prejavil profesor Elm zdvorilosť a pozrel na May ktorá sa už tak netriasla. „Ja by som si zobrala Tododila.“ „Nech sa páči, je tvoj!“ povedal profesor a podal May Pokéball s Tododilom. Ona si ho usmievajúc zobrala a so slovami „Poď von, Tododile!“ hodila ball pred seba. Z neho vyšiel lúč svetla a ten sa zhmotnil na malého modrého krokodíla s červenými ostňami na chrbte. „Ach ten je ale zlatý!“ nadchýnala sa May. „A teraz ty Max!“ pobádal Maxa profesor Elm. „Tak ja si vezmem Cyndaquila,“ „Tu je, vypusti ho!“ nadšene povedal profesor. Max si zobral pokéball a hodil ho pred seba. „Vyberám si teba, Cyndaquil!“ a z lopty vystrelilo svetlo, zhmotnilo sa na malú žlto–čiernu myšku s plamienkami na chrbte. „Quiiiil!“ ozval sa Cyndaquil. „Skvelé, môj prvý Pokémon!“ vykríkol Max.

„Ešte mám na vás jednu prosbu. Prišiel mi e-mail od Mr. Pokémona že má niečo zvláštne na preskúmanie ale ja ani môj pomocník tam nemôžeme ísť lebo máme rozpracovaný jeden projekt. Nepôjdete tam vy dvaja? Mr. Pokémon žije hore za mestom Cherrygrove. Nájdete to tam ľahko. Povedzte mu že vás posiela profesor Elm. To je všetko. Môžete ísť,“ Asi uprostred cesty k dverám sa ozvalo: „Počkajte!“ otočili sa a pred nimi stál pomocník profesora Elma. „Kým odídete chcem vám dať Potioni. Je to prostriedok na uzdravovanie Pokémonov,“ A podával im malý sprej. „Ďakujeme,“ Odpovedali obaja zase jednohlasne. Keď odišli z laboratória, ozval sa Max: „Idem sa rozlúčiť s mamou a budem ťa čakať na začiatku cesty 29,“ „Dobre, stretneme sa tam, zatiaľ sa maj!“ pozdravila May.