Max a jeho pokécesta

Späť do New Bark a ďalší zápas.

3.Späť do New Bark a ďalší zápas.

„Tu sú vaši pokémoni,“ povedala sestra Joy podávajúc im Pokébally. „Už sú v poriadku, potrebovali si len oddýchnuť. Veľa šťastia na vašej pokémonnej ceste!“ popriala Joy. Po odchode z Pokécentra sa rozhodli že hneď vyrazia a nebudú čakať do večera. Na ceste z mesta ich zastavil akýsi chalan: „Tak čo, dáme si zápas?“ vyškieral sa drzo. „Som Will,“ predstavil sa chalan „Fajn, nemám nič proti! Ja som Max,“ ozval sa Max a vytiahol svojho Cyndaquila. „Ja budem robiť rozhodcu!“ nadšene poskočila May. „Dobre, môžeme začať. Chickorita, do boja!“

ozval sa chlapec. „Chickorita, trávny Pokémon. Z listu na hlave môže vysielať omamnú vôňu, ktorá omračuje protivníka,“ ozval sa aj Pokédex „Ako chceš, toto bude ľahké! Cyndaquil, vyberám si teba!“ vykríkol Max. „Chickorita, Tackle!“ „Cyndaquil, Ember!“ Chickorita sa rozbehla a naklonila hlavu dopredu. Cyndaquil sa zaklonil a vypustil na Chickoritu plamene.

Tá vletela rovno do nich a potom nasledovalo dramatické ticho. Keď dym z plameňov opadol, Chickorita ešte stále stála ale vyzerala byť veľmi oslabená. „Chickorita, poisonpowder!“ velil stále chlapec. Chickorita sa zatriasla a z listu prúdil jedovato fialový prášok rovno na Cyndaquila. „Cyndaquil uteč!“ vykríkol Max. Cyndaquil ako skvelý pokémon a dobrý bojovník hneď uskočil a aj bez povelu použil Quick Attack. To už Chickorita nevydržala a omdlela. „Quiiiil!“ šťastne kvílil Cyndaquil. „Nie!!! Chickorita!“ vykríkol chalan a rozbehol sa aj s Pokémonom v náručí smerom na Cherrygrove. „Skvelé Max!“ ocenila zápas May a usmiala sa. „Poďme už ak tam chceme byť do zotmenia,“ a pokračovali po ceste 29 až ku mestu New Bark. Keď prišli pred laboratórium, slnko už bolo takmer na západe. „Fajn, takže teraz ideme dnu,“ Zavelila May a vkročila do laboratória. „Dobrý deň,“ pozdravili sa obaja a kráčali smerom k profesorovi. Profesor stál pri stole a rozprával sa z mužom v uniforme, pri ktorom stál pekný Growhlite. „Dobrý deň, deti,“ ozval sa policajt, „pátrame po chlapcovi s červenými vlasmi čo ukradol Chickoritu. Nevideli ste ho niekde?“ „Áno to je ten s ktorým som mal zápas! Volá sa Will,“ „Ďakujem,“ a odišiel. „Pán profesor, doniesli sme vám tú vec. Je to Záhadné vajce ako ho nazval Mr. Pokémon,“ dohovoril Max a podal vajce s modro červenými vzormi Elmovi. „Skvelé! Toto je skutočný objav! Čosi také som ešte nevidel! Bude vám vadiť, keď si ho tu na preskúmanie nechám?“ „Nie,“ odpovedali. „Dobre, ďakujem vám ale teraz už radšej choďte,“

„Dovidenia!“ pozdravili sa kamaráti a odchádzali. „Počkajte!“ začuli známi hlas. Znova za nimi bežal pracovník z laboratória. „Mám pre vás ešte niečo. Sú to pokébally. Pre každého päť. Nech sa páči,“ A podaroval im bally. „Ďakujeme!“ nadšene zvolal Max a zobral si ich do ruksaku ktorí mal viac vačkov než kedy potreboval. Tak celkom pekne ukončili deň a obaja sa pobrali späť domov aby ráno čerství mohli odísť na svoju prvú Pokémonskú cestu. Ráno sa obaja stretli podľa dohody na konci mesta a odtiaľ pokračovali po ceste 29 a 30 smerom na Violet city a za svojím prvým odznakom. „Takže vo Violet city už majú štadión?“ pýtal sa Max po ceste. „Áno a myslím že leader je Falkner a ten sa špecializuje na vtáčích pokémonov.“ „Ha! Prvý odznak bude môj!“ skríkol Max a rozbehol sa po ceste 30 do Violet city.