Max a jeho pokécesta

Dark Cave, Violet city a Sprout tower

5. Dark Cave, Violet city a Sprout tower

Keď Max a May prestali bežať, ocitli sa pred veľkou jaskyňou. „Tu je ale tma...“ poznamenala May keď vstúpili dnu. „Cyndaquil nám posvieti. Cyndaquil, vyberám si teba!“

Keď sa Cyndaquilove plamienky na chrbte rozhoreli, vedeli aspoň na meter pred seba. Po ceste sa obzerali na všetky strany ale zazreli len zopár kameňov a vodné jazierko. Pri hľadaní čohosi zaujímavejšieho sa Max potkol o kameň. „Au!“ vykríkol a ozvena mu odpovedala. Ale ozval sa aj iný zvuk. Keď sa obzerali čo ho vydalo, zistil že kameň o ktorý zakopol sa hýbe. „Geo!“ ozval sa kameň a o chvíľku aj Pokédex. „Geodude, kamenný pokémon. Často sa maskuje ako ležiaci kameň a takto oklame ostatných pokémonov. Vyvíja sa na Gravelera.“ skončil svoj prejav Pokédex. „Kamenný, hmm? Ten sa mi môže hodiť. Leť, Tododile!“ ozvala sa May. „Tododile, water gun!“ vykríkla May svoj povel. Tododile vychrlil na Geoduda prúd vody taký silný, až ho hodilo o stenu. „Skvelé! Pokéball, chyť ho!“ zaradovala sa May. Pokéball do Geoduda narazil a vtiahol do seba. Raz sa zahojdal a zhasol. „Úžasné, ja mám Geoduda!“ tancovala May. „Blahoželám!“ zaprial Max. „Nabudúce si pokémona chytím ja.“ predsavzal si. „Fajn tu už asi nič dôležité nie je tak poďme von.“ Povedala May a vo svetle Cyndaquilových plamienkov šli von z jaskyne.

O chvíľu už stáli na slniečku a pokračovali v ceste. Keď došli k vysokej tráve ozval sa za nimi hlas. „Počkajte, dáte si zápas?“ Z trávi sa vynoril chlapec v krátkych nohaviciach a tričku s klobúkom na hlave. O plece mal opretú sieťku na motýle. „Ja áno!“ podišiel dopredu Max a už sa načahoval za pokéballom. „Ja si beriem Caterpieho!“ z pokéballu vyskočila malá húsenica s ružovými rožkami na hlave. „Môj je Cyndaquil!“ a hodil pred seba pokéball. „Caterpie, tackle!“ „Cyndaquil ember!“ Caterpie skôr než vôbec došla ku Cyndaquilovi bola z hry vonku. „Ach takto to skončí skoro vždy...“ z povzdychom odchádzal chlapec.

Po chvíli chôdze uvideli pred sebou mesto Violet. Bolo zariadené dosť staromódne a len Pokécentrum, Market a Gym vyzerali novšie. Hneď ich upútala obrovská veža pri ktorej stáli obrovské sochy Bellsproutov. „Tak poďme najprv do Pokécentra a potom k veži.“ navrhla May.

„Dobrý deň sestra Joy. Mohli by sme si u vás nechať prezrieť našich pokémonov a dostať obed?“ „Samozrejme, mne dajte pokébally a Blissy vám donesie obed.“ Po pol hodine najedení a s uzdravenými pokémonmi sa chystali na cestu ku Sprout tower ako si zistili meno veže, a pred ňou zastali. Obzerali si dvoch obrovských Bellsproutov o ktorých sa niečo dozvedeli v Pokédexe. „Vojdime dnu!“ pobádal May Max. „A vidíš tu niekde zvonček?“ odmerane sa spýtala May. No to už Max stál pri dverách a potiahol za akési lano čo tu viselo. Po pol minúte čakania sa dvere otvorili a v nich stál mních v hnedom habite. „Dobrý deň, ak ste prišli bojovať nasledujte ma, ak nie prehliadka je o pol ôsmej večer.“ dopovedal mních. „Áno, ja by som si rád zabojoval.“ hneď sa ozva Max. „Aj ja.“ neostala pozadu May.

„Tak teda poďte.“ vyzval ich mních a odstúpil aby mohli prejsť. „Každý z vás bude mať dva zápasy s jedným pokémonom. Skoro všetci tréneri tuto majú Bellsproutou. Kto z vás bude prvý?“ spýtal sa. „Ja.“ povedala May a Max na ňu vrhol vražedný pohľad. Mních otvoril dvere do arény a tam sa postavil na jednu časť bojiska. „Ja som prvý súper.“ „Tododile, leť!“ vykríkla May a hodila pred seba pokéball. „Todo todo dile!“ ozval sa Tododile. „Bellsprout choď!“ z mníchovho pokéballu vyskočila rastlina s hlavou ako lievik a telom ako korene. „Bell...“ neurčito sa ozval Bellsprout. „Tododile bite!“ „Bellsprout, vine whip!“ Bellsprout sa zatriasol a spoza neho vyleteli dva zelené úponky ktoré sa približovali k Tododilovy. Ten sa rozbehol a vytasil svoje čeľuste na Bellsprouta. Úponky sa priblížili k Tododilovy a začali ho udierať. Tododile sa zahryzol do Bellsprouta a ten len bezmocne vypúlil oči a prestal Tododila šľahať. Tododile Bellsprouta na chvíľu pustil no hneď ho pohrýzol znova a Bellsprout hneď na to omdlel. „Víťazkou súboja sa stáva May z mesta New Bark!“ povedal rozhodca a May sa šťastne usmievala.

„Prosím pokračujte týmito dverami.“ Povedal mních a odnášal bezvedomého pokémona na druhú stranu budovy. Vošli do rovnakej miestnosti a aj na jej konci stál mních ktorý prehovoril: „Ja som ďalší v poradí. Bellsprout do boja!“ „Cyndaquil, vyberám si teba!“ vykríkol Max.

Pokračovanie nabudúce...