Max a jeho pokécesta

Ruins Of Alph a vodný zápas

9. Ruins Of Alph a vodný zápas

(V tomto diele som sa trochu rozpísal takže je hrozne dlhý... Apoň mne sa tak zdá.)

„Čo je toto za miesto?“ spýtala sa May keď došli k jednému malému domčeku a jaskyni. „Pozriem sa do PokéGearu.“ odpovedal Max vyťahujúc z batohu PokéGear. „Hmm... Takže Ruins Of Alph sa pokladajú za jediné miesto kde sa majú vyskytovať Unowni, pokémoni ktorý majú tvar písmen. Sú to pokémoni psychyckého typu.“

skončil Max, ktorý si to prečítal z príručného textu vedľa mapy. „Tak sa poďme pozrieť do tejto jaskyne, čo v nej bude.“ navrhla May a hneď vošla dnu. Bola to malá miestnosť a uprostred stál ako keby kamenný oltár za ktorým bola tabuľka. Stálo na nej: „Z týchto skladačiek,“ Max si až teraz uvedomil že na oltári je otvor a vedľa neho sú štvorcové obrázky. „Sa dá poskladať obrázok vyhynutého pokémona Kabuta.“ „Tak to teda skúsim poskladať.“ zaumienila si May a postavila sa ku skladačkám. Max si zatiaľ prehliadal steny miestnosti a zistil že všade sú vyobrazené obrázky pokémonov tvaru písmen. Keď May vykríkla: „Mám to!“ podišiel k nej a pozrel sa do otvoru a zbadal tam poskladaný tvar pokémona Kabuta. „Si dobrá. Teraz to všetko daj späť a ...“ nedopovedal lebo zacítil pod nohami trasenie. Pozrel dolu a uvidel že podlaha sa pod nimi prepadáva. „ÁÁÁ!“ zavrešťali obaja svorne a prepadli sa dolu.

„Au. To bolo teda skutočne dosť nepríjemný pád.“ skonštatovala May a oprašujúc si šaty vstávala. Max sa obzeral okolo seba a usúdil že asi sa nachádzajú v podzemných chodbách. K nim sa pomaly približoval akýsi tieň a zväčšoval sa. Keď na tvora dopadlo tlmené svetlo, uvideli pokémona podobnému písmenu J. „Ánovn.“ ozval sa pokémon. „Unown. Psychický pokémon. Jediný zistený útok je skrytá sila. Iné podrobné informácie o tomto pokémonovy vedci zatiaľ nemajú.“ „Takže vyberám si teba Quilava!“ vykríkol Max až sa to v chodbe ozývalo. „Ember!“ zavelil. Quilava sa nadýchla a vyšľahla na Unowna malé množstvo ohňa. Ten sa zapotácal vo vzduchu a spadol na zem. „Pokéball, vpred!“ opäť kričiac hodil Max na Unowna pokéball a ten ho vcucol do seba. Chvíľu bolo hrobové ticho a hýbal sa len pokéball, no ten po chvíli ustal a prestal žiariť a triasť sa. „Áno, chytil som si Unowna!“ poskakoval Max. „Blahoželám.“ usmiala sa May a pokračovala po chodbe ďalej. Stretli ešte pár Unownov, a zrejme na prostriedku tejto prečudesnej chodby stál rebrík. Keď po ňom vyšplhali až úplne hore oslepilo ich odrazu slnečné svetlo. „Och a či som rada že sme vyliezli z tej tmy...“ priznala sa May. „Dobre teraz poďme doprava a následne na juh a mali by sme do večera doraziť k Union Cave.“ okomentoval ich pozíciu Max ktorý zase pozeral do mapy v PokéGeary. „Súhlasím.“ odvetila May pobrala sa cez priechod ktorý viedol na cestu 32.

O asi pol hodinu dorazili spotený od tepla k rázcestiu a akémusi mostu cez vodu na pravej stane a vysokou trávou na ľavej. „Navrhujem aby sme sa tu na takú hodinku, dve zložili a oddýchli si. Ja mám už strašnú chuť sa hodiť do vody.“ navrhla May a zliezla z kopčeka dolu na piesok k vode. „Pustime von pokémonov, nie?“ spýtal sa Max a hodil pred seba svoje tri pokébally. „Quilava, Pidgey, Unown, poďte von!“ z pokéballov vyskočili pokémoni a obzerali sa okolo seba. Unown odlevitoval do tieňa kríkov a ostal tam. Pidgey zo zapípaním vzlietol a krúžil po oblohe. „Tododile, Geodude, leťte!“ zvolala May a pustila von svojich zverencov. Tododile sa vrhol do vody a Geodude odpochodoval do tieňa k Unownovy. Potom May vybrala z batohu plavky a záhadné vajce, to položila do tieňa za batoh, a odišla sa prezliecť. Max sa už prezlečený vrhol do vody a slastne sa rozvaľoval na hladine. Vedľa neho plával Tododile a naháňal rybu ktorú zrejme považoval za svoj obed. May sa vrátila asi o päť minút a len tak si plávala za Tododilom a pozorovala čo robia pokémoni na brehu.

Po chvíli do Maxa niečo odspodu vrazilo. Skoro sa utopil, ale našťastie sa udržal na hladine. Keď sa upokojil začal hľadať pôvodcu jeho boľavého chrbta. Všimol si že z vody vytŕča modrí oblúk z červeným krištáľom uprostred. Keďže tu nemal Pokédex nevedel čo je to tak len bezradne zavolal svojho Pidgeyho. Ten bol skoro okamžite pri ňom. „Pidgey, skús gust.“ povedal Max a ukázal na ten prečudesný tvar. Pidgey začal mávať krídlami a vytvoril vír ktorý sa približoval k pokémonovy. Vír dosiahol svoj cieľ a vtiahol do seba modro červenú chobotnicu z dvoma chápadlami. „Pidgey, teraz tackle!“ zavelil Max. Pidgey narazil do chobotnice ale tá sa len tak ľahko nevzdávala. Začala do Pidgeyho strieľať pichliače a ten na chvíľu stratil výšku a skoro spadol do vody. „Pidgey, ešte raz gust!“ povedal Max a dúfal že sa Pidgeymu nič nestalo. Pidgeyho vír narazil do chobotnice a tá sa v ňom začal krútiť a vydvihlo ju z vody do výšky. Potom začala padať a keď narazila na hladinu ostriekala Maxa aj Pidgeyho. Max začal plávať nazad k brehu a postriekal Pidgeyho Potionom. Potom vytiahol Pokédex a hľadal tam tú chobotnicu. „Tentacool, jedovatý / vodný pokémon. Je to jeden z najbežnejších vodných pokémonov sveta. Jeho útok jedovaté žihadlo môže otráviť protivníka. Námorníci mu dali prezývku „červený krištáľ mora“. Vyvíja sa na Tentacruela, omnoho silnejšieho pokémona.“ skončil Pokédex. „Dobre,“ pomyslel si Max. „Teraz už aspoň viem čo to bolo zač.“ Okolo tej jednej poobede si Max uvedomil že už by sa zišiel obed. Otvoril batoh a začal sa prehľadávať v slušných zásobách jedla z domu. May ho pozorovala a zrejme usúdila že by asi mali rozložiť oheň. Max vybral nejaké tie konzervy a veci, a Quilava zapálila oheň jedným slabým plamienkom. May sa osvedčila ako skvelá kuchárka. Do pol hodiny mali dvojdielny obed. „Teuas us uôbec neutujem e si ila o ou.“ dostal zo seba Max s plnými ústami polievky. Po obede May rozhodla že k Union Cave sa poberú až zajtra ráno. Zvyšok dňa len ležali a plávali, zabávali sa a hrali s pokémonmi. Keď sa navečerali si ľahli spať do svojich spacákov. A spali až do nasledujúceho rána.