Max a jeho pokécesta

Studňa Slowpokeov a Team Rocket

11. Studňa Slowpokeov a Team Rocket

(V tom to diele som sa strááášne rozpísal :))

Max s May sa pobrali k Pokécentru že si idú rezervovať izby. „Dobrý večer,“ pozdravil sa Max. „Chceli by sme si zobrať dve izby a večeru. Je to asi len na dnes. Máte nejaké voľné?“ „Uhm, takže tu máte kľúče, sú to tie dvere hore na poschodí, tretie z prava. Tie dvere vedľa sú tvoje.“ a pozrela na May a podala im kľúče. „Teraz mi ešte dajte svojich pokémonov a môžete ísť. Blissey vás potom zavolá na večeru.“ dokončila sestra Joy a vzala si pokémonov na preliečenie.

„Ách, a či som rád že si konečne môžem dať dolu batoh...“ slastne prehlásil Max a hodil sa na posteľ. „Tak to teda nie si sám.“ ozvala sa z vedľajšej izby May. Počul že hodila batoh na zem, až to tak buchlo, a zrejme sa aj ona zvalila na posteľ. „Takže zajtra sa pôjdeme pozrieť do štadiónu a potom za Kurtom?“ nadhodila tému. „Nó, ja by som si ešte pre istotu potrénoval pokémonov, ale môžeme sa tam ísť a zistiť viac o tunajšom leaderovy. Po štadióne pôjdeme za Kurtom, ten nám niečo povie o pokéballoch, a môžeme si ísť trénovať pokémonov. Ja osobne by som sa šiel aj pozrieť k tej studni či čo to bolo, vieš tam kde stál ten namrzený chlapík. Čo na to povieš?“ „No ja si rozhodne pokémonov trénovať musím, lebo mám totálnu nevýhodu proti tunajšiemu leaderovy, a v studni môžu byť tiež pokémoni, a to znamená trochu tréningu naviac.“ odhadovala May. „Fajn, to môže byť. Takže teraz...“ čo teraz to nedopovedal lebo vo dverách stál ružový pokémon, podobný Chansey. „Blissey, bliss!“ „Och, to je Blissey!“ ozvalo sa z vedľajšej izby. „No konečne, už by som zjedol aj pečeného býka.“ naradostene povedal Max a vyrútil sa z izby.

Po večery (mali polievku a placky) sa odobrali späť do svojich izieb a chvíľu sa ešte rozprávali. May asi okolo desiatej večer povedala že už ide spať tak teda si zaželali dobrú noc a obaja zaľahli. Max sa v noci zobudil na šuchot. Vzal si baterku z nočného stolíka a svietil po celej izbe. Keď sa uistil že okolo neho to nie je, odrazu mu vypadla baterka z rúk. Zohol pod posteľ, aby ju vytiahol a v tej tme pod posteľou uvidel dve svetielkujúce oči. Chvíľu na seba hľadeli, a potom sa to stvorenie ozvalo. „Celebi!“ odrazu sa ozvalo slabučké puknutie a pokémon zmizol. „Hmm, tak tohto pokémona si zajtra preverím v Pokédexe...“ zívajúc a naťahujúc sa znova uložil na spánok. A to vôbec netušil že práve videl žijúcu legendu...

***

Ráno sa s May prebudili skoro v rovnakom čase. Max si na nič z noci sa záhadne nepamätal. „Stále mám pocit, akoby som na niečo zabudol.“ mračil sa Max a pokúšal si spomenúť, čo to asi mohlo byť. „Teraz si na to asi nespomeniem. Takže poďme sa pozrieť k tomu štadiónu. Vypýtajme si pokémonov od sestry Joy a ideme.“ povedal opäť Max. Vzali si pokémonov a pobrali sa k štadiónu.

Pred štadiónom ich čakalo nemilé prekvapenie. „Prepáčte, ale tento štadión je dočasne uzavretý. V tomto meste je práve zločinecká organizácia Team Rocket, preto si nemôžeme dovoliť aby okradli o pokémonov tunajšieho leadera.“ „Čože? Zase rakeťáci? Veď tí nám pokazia celú pokémonskú cestu...“ vzdychol si Max. „Tak teda dobre, dovidenia, my ideme teda za Kurtom.“ a odkráčali preč.

„Toto je Kurtov dom?“ opýtala sa May keď zastali pred malým domčekom. „Čakala som niečo väčšie.“ a zaklopala. „Dobrý deň.“ ozval sa dievčenský hlások a dvere sa otvorili. Stálo v nich malé dievčatko, mohlo mať najviac šesť rokov. „Ocko je vzadu. Poďte za mnou.“ a odviedlo ich do zadnej časti domu, ktorá bola prerobená na dielňu. „Prepáčte, ale ak si chcete dať vyrobiť pokébally, teraz mám aj iné problémy. Rakeťáci okupujú toto mesto a kradnú Slowpokeov. Ja im v tom chcem zabrániť, ale moji pokémoni nie sú dosť trénovaný. Jediný Slowpoke bol dobre trénovaný, ale toho mi už stihli ukradnúť.“ „Och, a nemohli by sme vám pomôcť my? Naši pokémoni sú dobre trénovaný a aj tak zopár zápasov by sa zišlo... Čo povieš Max?“ „Jasné, že by sme vám radi pomohli!“ pritakal Max. „Kde sa ukrývajú Rakeťáci?“ spytovala sa May. „Ďakujem vám, Rakeťáci sa ukrývajú v studni Slowpokeov. Poďte, odvediem vás tam!“ zavelil Kurt a hneď vyšiel z domu.

Keď ho našli, stál pri studni sám, po tom zamračenom chlapíkovi ani stopy. „Ak hľadáte toho chalana, utiekol varovať šéfa. Teraz opatrne zlezte dolu a tam vám poviem, čo ďalej.“ povedal Kurt a nechal ich zliezť dolu rebríkom prvých. Objavili sa pri malom jazierku a pre nimi sa črtal asi dvojmetrový chodník. Odrazu sa z jazera vynorila ružová hlava pokémona. „Slooow.“ zívol si pokémona hneď sa opäť ponoril. „Slowpoke, vodný/psychický pokémon. Tomuto pokémonovy trvá až 5 sekúnd, dokiaľ si uvedomí že má útočiť, alebo nejaký pocit. Podľa povery ak sa Slowpokeovi zahryzne do chvostu Shellder, vyvinie sa na Slowbroa.“ predniesol Pokédex. „Dobre. Toho si chytím neskôr.“ povedal Max a pozrel na Kurta ktorý im mal povedať inštrukcie. „Takže, proste tam choďte, porazte ich a o Slowpokeov sa už postarám ja. Je to jasné?“ „Nič ľahšie ani nemohlo byť.“ pousmiala sa May a hodila pred seba svoje pokébally. „Geodude, Croconaw, leťte!“ zvolala a v záblesku bieleho svetla sa pre nimi zjavil Geodude a Croconaw. „Takže Quilava, Pidgey, Unown...“ povedal „...vyberám si vás!“ a hodil pred seba tri pokébally a z nich sa vynorili Quilava, Unown, ktorý takmer splýval s okolím a Pidgey. „Tak a teraz ďalšia porážka pre Rakeťákov a víťazstvo pre nás!“ povedal Max pobral sa do tmy po chodníku osvetlenom Quilavinými plameňmi a Unownom, ktorý použil Flash. May šla vedľa neho s Geodudeom na jednej strane, a Croconawom na druhej.

Pokračovali takto ešte asi päť minút keď spoza kameňa sa ozvalo: „Stojte! Tu nemáte čo robiť! Toto je základňa pre Team Rocket! A my sa s votrelcami nezabávame! Raticate, Zubat, Ekans, do boja!“ „Ako myslíš toto bude veľmi krátke. May, ideme?“ „Jasné. Tododile, water gun na Ekansa! Geodude, rock throw na Zubata!“ „Quilava, flame wheel na Raticate! Unown, hidden power na Ekansa! Pidgey, gust na Zubata!“ „Raticate, hyper fang na Quilavu! Zubat, leech life na Unowna! Ekans, wrap na Croconawa! Zazneli povely jeden cez druhý. Quilava sa začala zahrievať, okolo nej sa vytvoril kruh z plameňov, a ten sa pohol smerom na Raticate ktorá sa rozbiehala na Quilavu a vycerila tesáky. Croconaw zase mieril na Ekansa, ktorý sa k nemu približoval veľkou rýchlosťou. Zubat sa pre zmenu zazelenal a začal z Unowna odsávať energiu. Unown sa otriasol a vytvoril okolo seba malé červené guľky ktoré sa zamerali na Ekansa. Geodude sa pozrel na strop a ako prvý dokončil svoj útok ktorý Zubata stiahol pod kopu kamenia ktoré sa odlomili od stropu. Keďže Pidgeyho obeť bola už K.O. tak sa zameral na Raticatea, ktorý po flame wheel vyzeral dosť otrasene. Začal mávať krídlami a Raticatea už tentoraz vzdušný vír odhodil do steny až sa ozvala ozvena. Croconaw vytryskol z úst na Ekansa prúd vody vo chvíli, keď sa Unownova hidden power od neho odlepila. Útoky sa ho dotkli naraz, ozval sa výbuch a keď sa prach rozplynul, Ekans ležal na zemi totálne vyčerpaný. „A takto skončí každý nepriateľ, ktorý sa s nami začne zahrávať.“ povedala May. „Toto si ešte odpykáte!“ zakričal Rakeťák, stiahol svojich pokémonov, a rozbehol sa hlbšie do jaskyne. „Fajn, teraz si ešte nájdime ich šéfa, a potom to necháme Kurtovi.“ rozhodol sa Max a kráčal vo svetle svojich pokémonov ďalej.

Kráčali ďalej, keď si odrazu May všimla za jedným obzvlášť veľkým balvanom prasklinu. „Poďme to preskúmať, snáď nás Kurt za to nevyhreší...“ povedala a už sa drala štrbinou. Keď vošli, naskytol sa im prekrásny pohľad na trblietavú jaskyňu plnú stalaktitov a stalagmitov s jazerom uprostred. „Nikdy neviem,“ povedal Max, „ktorý je stalaktit a ktorý stalagmit.“ „Tak na to sa mňa nepýtaj, ja nemám poňatia.“ povedala May a pohla sa smerom k jazeru. „Aha, nie sú toto na druhom brehu Slowpokeovia?“ natešene ukázala May. „Áno, a teraz si jedného chytím!“ a podišiel opatrne k nim. všetci Slowpokeovia Poskákali naspäť do jazera, len jeden tam ostal stáť a pozeral na Maxa. „Dobre, Pidgey, vyberám si teba!“ a hodil pred seba pokéball s Pidgeym. „Pidgey, gust!“ skríkol. Pidgey mával krídlami, až sa pred ním vytvoril mohutný vír, a ten pohltil Slowpokea. Keď Slowpoke dopadol späť na zem, vyzeral trochu otrasene ale hneď odpovedal útokom ktorý Max nepoznal. Bolo to ako lúč ľadu alebo niečo podobné. „Čo bolo toto za útok?“ spýtal sa Max Pokédexu. „Tento útok sa volá Ice beam. Je to ľadový útok ktorý sa naučia len Slowpokeovia zo špeciálnych miest. Tento útok môže protivníka zmraziť.“ povedal Pokédex a Max sa z obavami pozrel na svojho Pidgeyho. Ten ležal na zemi v kocke ľadu. „Och nie!“ povzdychol si Max. „Quilava, poď ho rozmraziť!“ povedal a hodil pred seba pokéball s Quilavou. „Quilava, ten najslabší ember čo dokážeš.“ povedal a ukázal na Pidgeyho. Quilava sa nadýchla, a vychrlila na Pidgeyho malé množstvo ohňa. do pol minúty zápas pokračoval. Pidgey zaútočil tentoraz quick attackom, a tak ho Slowpoke netrafil. Slowpoke už vyzeral že toho má dosť, tak sa teda Max rozhodol že si ho už chytí. A keď zdvihol ruku že hodí pokéball, spoza neho vyletel iný a Slowpokea chytil. „Prepáč, Max ale nemohla som odolať.“ chichotala sa May a prešla popri ňom po pokéball so Slowpokeom. Max zatiaľ postriekal Pidgeyho Potionom, ktorý našiel v batohu, a vyliezol z jaskyne, stále sa hnevajúc na May.

„Tak teda už len poraziť šéfa a máme pokoj.“ povedal si Max a pobral sa za svietiacim Unownom ďalej. Odrazu sa objavili v akejsi kamennej miestnosti so Slowpokmy. Medzi nimi stál muž, a sledoval ich. „Takže vy ste asi tí tréneri o ktorých mi rozprávala moja stráž. Ak ste taký dobrý tak ma teda porazte!“ a hodil pred seba pokébally. „Koffing, Grimer bojujte!“ „Koffing, jedovatý pokémon. Jeho plyn môže otráviť pokémona. Vyvíja sa na Weezinga. Grimer, jedovatý pokémon. Tento pokémon sa bežne vyskytuje na ktoromkoľvek kontinente. Vyvíja sa na Muka. „ Takže ja si vyberám Quilavu!“ „A ja Croconawa!“ „Quilava, flame wheel na Grimera!“ „Croconaw, slash na Koffinga!“ zavelili pre pokémonov. „Grimer, sludge bomb na Croconawa! Koffing, selfdestruct!“ pridal sa boss. Quilava sa začala nahrievať a tvoriť okolo seba vír z plameňov ktorý sa pohol ku Grimerovy. Koffing začal červenieť, až explodoval. Všetkých troch pokémonov odhodilo, a Koffing ležal na zemi. Croconaw miesto Koffinga zaútočil na Grimera ktorý bol už oslabený flame wheelom. Ten slash už nevydržal a taktiež odkvicol na zem ako zablatená mláčka. „Grr, asi ste skutočne taký dobrý ako sa hovorí. Tak ja teda musím na čas zmiznúť, dokiaľ sa tu nevyroja policajti. Dovidenia, a na budúce to bude víťazné pre mňa!“ zakričal v behu ponad plece šéf a už sa hnal k tajnému východu.

Naši kamaráti sa zatiaľ (už tentoraz) v dobrej nálade vracali späť k východu, kde na nich už čakal Kurt. „No konečne! Už som si myslel že vás tam držia ako rukojemníkov... Našli ste Slowpokeov? Kde sú?“ „Sú v malej miestnosti na konci jaskyne. Ich šéf utiekol a ostatný sa zrejme rozpŕchli.“ oznamovala May a už liezla vonku na slnko. Vonku zistili, že je čochvíľa pravé poludnie, a tak sa teda pobrali do pokécentra na obed. Najedli sa, odovzdali svojich pokémonov sestre Joy a celé popoludnie si prezerali mesto. Dokonca sa šli pozrieť aj do lesa, v ktorom aj pri jasnom počasí vládlo prítmie. Zazreli len pár Caterpieov, ale nič zaujímavejšieho nestretli. Do večera poznali už celé mesto dobre a prestalo ich baviť prezerať si ulice, tak sa teda vrátili do Pokécentra, a po večeri sa odobrali na svoje izby. Chvíľu sa ešte rozprávali o zaujímavom dni a keď už obaja začali svorne zívať, do piatich minút už obaja spali. Duša lesa sa medzi tým vznášala nad Pokécentrom a pozorovala Maxa s May. Celebi vedel, že títo dvaja ešte zohrajú pre svet veľkú úlohu...

Pokračovanie nabudúce...