Max a jeho pokécesta

Ilex forest a hľadanie legiend (;))

17. Ilex forest a hľadanie legiend (;))

(Trochu dlhšie, než môj 29 Kilobajtový priemer :P)

Max s kamarátmi sa hneď šli pobaliť, nechali si po zápase vyliečiť Pokémonov a vyrazili na cestu do mesta Goldenrod. „Dobre, čo sa vie o tomto lese?“ zauvažoval nahlas Max a vytiahol PokéGear, zvolil si Ilex Forest a prečítal text na boku obrazovky. „V tom to lese žije veľa trávnych a hmyzích Pokémonov, napr. Oddish, Caterpie, Metapod, Weedle a Kakuna. K tomuto miestu sa viažu aj legendy o Celebim, legendárnom Pokémonovi. Existuje spolok, ktorý tohto Pokémona uctieva a do lesa mu pravidelne nosia dary.“

dočítal.

„Wow, možno stretneme Celebiho!“ nadchýnala sa May. „Možno, ale je to dosť nepravdepodobné. Ja som cez tento les už dva razy prešiel a nevidel som ani len náznak. Ale zato som našiel miesto kam mu dávajú tie dary. Je to čosi ako skrinka, alebo čosi podobné...“ zapojil sa do rozhovoru Charlie.

„Och, to je škoda... Mimochodom, ako to že máš 11 odznakov?“ spýtal sa Max. „Tri mám odtiaľto, z Johta. A ostatných osem mám z Hoennu.“ odvetil Charlie. „A čo sú to tie Contesty, či dačo podobné...“ vyzvedala tentoraz May. „Contesty sú súťaže Pokémonov v piatich disciplínach a štyroch kategóriách. Disciplíny sú rozdelené na rozvážnosť, krásu, roztomilosť, chytrosť, tvrdosť. Ja som s Pelipperom skoro vyhral finále v súťaži krásy, ale skončili sme druhí. A kategórie sa delia od normálnej až po majstrovskú, čiže finále.“ stručne vysvetlil Charlie. „Super, normálne začínam uvažovať, čo po Johto lige nepôjdem do Hoenn súťažiť v Contestoch...“ zamyslela sa May.

Cestou sa zhovárali, takže si ani nevšimli že už vošli do lesa. Táto náhla realita ich tak zarazila, že celkom zabudli znova čo len otvoriť ústa. Čím hlbšie do lesa kráčali, tým väčšia tma ich obklopovala, hoci nebolo ešte ani poludnie. O chvíľu ich obklopovalo ticho a úplné šero. „Tuším že tu niekde by malo byť to miesto...“ povedal do ticha Charlie. „Tá divná polo- neviem čo to je pre Celebiho?“ opýtal sa Max. „Áno, presne to.“ odvetil znova Charlie. „Mohli by sme to pohľadať, no nie?“ navrhla May. „Dobre, ja teda idem tadiaľto.“ povedal Max a ukazoval do tmavšej časti lesa. Tak ja teda pôjdem tadeto, a tebe May, ostáva už len tamto.“ povedal Charlie. „Ach, prečo práve do tých kriakov? No, dúfam že mi pomôže môj Croconaw...“ a vypustila svojho Pokémona. „Croconaw, môžeš presekať tamtie kríky?“ „Kroko, naw, naw!“ súhlasil. „Grovyle, poď von!“ povedal Charlie a vypustil svojho Pokémona. „Aj ty mi pomôžeš sekať husté krovie, súhlasíš?“ Pokémon prikývol na súhlas. „Hej, a čo ja?“ ozval sa Max. „Môjho Quilavu použiť nemôžem, pretože by mohol vzniknúť požiar, Pidgeotto je na to zle stavaný a s Unownom tiež asi nemôžem rátať!“ povedal s beznádejou v očiach. „Hmm..... možno moja Absol by mohla...“ povedal Charlie a vypustil svojho Pokémona. Pred nimi sa objavil Pokémon, ktorý vyzeral ako divá šelma. Na hlave mal čierny roh, na nohách ostré pazúry a srsť bola lesklá, biela. Max naňho namieril Pokédex ale obrazovka len zazrnila a Pokédex ani nepípol. „Dobre, Absol, teraz pomôžeš Maxovi sekať kríky a malé stromy, dobre?“ povedal svojmu Pokémonovi a pohladil ho po zahnutom rohu. Pokémon ospanlivo privrel oči, akoby sa mu hladkanie páčilo a slabo zavrčal, ako kedy povedal súhlasím. „Fajn, tak a teraz keď každý máme čím sekať, môžeme sa rozdeliť,“ povedal Max nadšene. „Dobre, tu sa o hodinu alebo o hodinu a pol stretneme a kto nepríde, toho sa vydajú ostatný hľadať.“ Povedala May a dala sa svojou cestou do hustého krovia. O chvíľu bolo počuť len praskanie vetvičiek a občasne ozvena slabučko doniesla do uší húkanie Hoothootov a Noctowlov. Maxa prepadalo vzrušenie, veď predsa nehľadáte živú Pokémonskú legendu každý deň, no nie?

***

May sa drala cez akési bobuľové kríky, no nepokúšala sa ani jeden plod zjesť. Zo začiatku ju lákali, no keď si z jedného opatrne odhryzla, pocítila čosi, čo nápadne pripomínalo vytlačenú šťavu z desiatich citrónov, takže to čosi kyslé okamžite vypľula. Občasne prikázala Croconawovi, aby cez najhustejšie úseky použil svoj Slash a osekal tak vetvičky a mohla sa ďalej predierať samostatne. Odrazu ju čosi upútalo. Vedľa nej, asi tri metre v pravo, sa nachádzala za hustým porastom stromov veľká čistina. „Croconaw, dokážeš nás tam dostať?“ pozrela sa na Pokémona. Croconaw si obhliadol kríky, krátko prikývol a hneď sa dal do roboty. Vetvičky lietali na všetky strany, takže si May musela chrániť hlavu rukami, no pred ňou sa začal črtať úzky tunel medzi kyslými plodmi. Vydala sa po ňom, stále si chrániac tvár, až sa dostala s výdatnou výpomocou svojho Pokémona sa prebojovali na čistinu. „Prebojovali, to je ten správny výraz,“ pomyslela si May. „s tými kríkmi sme zvádzali skutočnú vojnu. Odrazu si všimla, že v kríkoch na druhej strane miznú traja Pokémoni. Jeden dol oslnivo modrý, druhý ohnivo červený s hnedou srsťou a posledný bol žiarivo žltý, s hviezdou na konci chvosta. Udivila sa, no po chvíli ju to prešlo, takže si znova začala všímať okolie. Napravo od nej bol z dreva vyrobený oltár, ktorý mal v strede dieru a stál na štyroch nízkych nohách. V diere ležalo jedlo, rôzne drahé kamene a cennosti. A hore na oltári bola socha Pokémona. „Našla som to.“ Povedala si May a uškrnula sa.

***

Max sa ponevieral hore dolu po lese aj z Charlieho Absol po boku. Občas mu pomohla zbaviť sa strašného množstva kríkov, ale väčšinou na neho len uprene hľadela akoby ho odhadovala. „Vieš čo, Absol? Chcem si dať s tebou zápas.“ Povedal Max a vyzývavo sa pozrel na Absol. Tá na neho pozrela pohľadom plným odhodlania.

„Dobre, takže ja si vyberám Unowna!“ povedal max a hodil pred Absol Pokéball. Z neho vyletel jeho skrútený obyvateľ a odlevitoval oproti Absol. „Dobre, Unown, Hidden Power!“ skúsil Max, ale na Absol to nemalo žiadne katastrofické následky. Odrazu Absol zažiarili oči a vyšľahol z nich na Unowna paprsok, ktorý akoby pohlcoval svetlo a teplo z okolia. „Faint Attack, temný útok. Celkove vyzerá veľmi pôsobivo, ale nie je veľmi efektívny.“ Prehlásil Pokédex z Maxovho vrecka. „Čo? Že nie je veľmi efektívny? Tak prečo teda môj Unown omdlel hneď po prvom útoku?“ oboril sa Max na svoje vrecko. „To preto, že Absol je môj druhý najlepší Pokémon, hneď po Grovylem.“ Odpovedal niekto za Maxovým chrbtom. Otočil sa a stál tam Charlie s Grovylem po boku. „Takže ty miesto hľadania chceš poraziť moju Absol?“ uškŕňal sa. „To by si mal vedieť že je to temný Pokémon a že na neho psychika nepôsobí!“ rozosmial sa Charlie. „Ďakujem za informáciu.“ Zavrčal nahnevane Max a odvolal Unowna. Ďalej pokračoval spolu s Charliem.

„Našiel si po ceste niečo?“ spýtal sa Max. „Nie, ak teda nerátam tých pár Caterpieov a Oddishov.“ odvetil Charlie.

„Hej!“ skríkol neznámi hlas. „Budete so mnou bojovať?“ spýtal sa prišelec. A odrazu ako si ho Max obzeral, spoznal v ňom Willa, zlodeja z laboratória, ktorý ukradol Chickoritu. „Hej, to si ty! Ty si ten zlodej!“ vykríkol Max a veľavýznamne pozrel na Charlieho. Will prešiel k svojmu obvyklému správaniu drzého chalana: „Fajn, tak teda čo, ste stále rozklepaný, že nechcete ani zápas v ktorom určite prehráte?“ a uškrnul sa na nich. „Ty...“ pozrel naňho Max zlostne a vyberal si Pokéball. „Quilava, bojuj!“ skríkol. Z lopty vyskočil Quilava a jeho plamene trochu ožiarili temnotu lesa. „Grovyle, chceš bojovať?“ opýtal sa Charlie svojho vysokého Pokémona. „Gro, vajl!“ odpovedal Pokémon. „Dobre, moji sú Bayleef a Haunter!“ „Haunter, Pokémon duch. Dokáže sa zneviditeľniť a nebadane protivníka napadnúť. Bayleef, Trávny Pokémon. Vyvíja sa z Chickority, jeho útok Razor Leaf je veľmi silný.“ ozval sa Pokédex znovu z vrecka. „Quilava, Flame wheel na Bayleefa!“ zvolal Max. „Grovyle, Leaf Blade na Hauntera!“ pridal sa Charlie. „Haunter Night shade na Grovyleho! Bayleef, Body slam na Quilavu!“ zavelil svojim Pokémonom panovačne Will. Najrýchlejší sa ukázal byť Grovyle, pretože hneď len čo Will dopovedal posledné slovo, vystrelil ako raketa ku Haunterovy a začal ho sekať listami čo mu vyrastali z predlaktia. Do desiatich sekúnd bol Haunter KO, ani nestačil zaútočiť. Medzi tým sa Bayleef rozbehla na Quilavu, no cestou ju poriadne oškvŕkol Flame wheel. Poriadne sa z nej čmudilo, ale predsa len to ustála. Will stiahol Hauntera späť a prikázal Bayleef aby použila znovu Body slam, ale tentoraz na Grovyleho. „Grovyle, pamätáš si ešte zápas proti tomu šampiónovmu Aggronovy? Teraz použi tú istú techniku!“ povedal Charlie. Max čakal, čo to asi tak bude no Grovyle len stál. „Teraz!“ skríkol Charlie a Grovyle sa nielenže uhol útoku, ale dokonca sekol Bayleef listami po krku. Bayleef sa len bezmocne zrútila k zemi a ostala ležať. „Vráť sa!“ zvolal Will a nadávajúc bežal preč.

„Dobrý zápas!“ ozval sa v Maxovej hlave čudný hlas. Otočil sa zmätene na Charlieho a na jeho udivenie sa Charlie díval nad jeho plece a ticho zašepkal: „Celebi!“

***

May podišla bližšie k svätyni, a z blízka si obzerala nádherné drahokamy a šperky v dutine. Croconaw sa v kríkoch napchával tými kyslými plodmi a nezaujímal sa o nič iné. May začala obchádzať okolo oltára, či niečo nie je aj na druhej strane. V skale bolo čosi vyryté, no nedokázala to prečítať v dôsledku toho, že písmená už boli spola zanesené špinou a pieskom ale aj preto že slová boli v nejakom starom záhadnom jazyku a písme. Pokúsila sa to nejako predsa len prečítať, no dostala sa až na druhé písmeno, keď ju vyrušilo náhle žuchnutie na druhej strane čistiny. Pozrela sa ponad oltár a uvidela niečo, čo vôbec nečakala...

***

Max sa otočil a nemohol uveriť vlastným očiam. Skutočne! Splnil sa mu jeden z jeho snov. Konečne vidí Celebiho, dušu lesa a legendárneho Pokémona! „Musím povedať, že ste si s tým trénerom poradili skutočne úžasne!“ ozval sa v jeho hlave znovu ten istý hlas. „Ďakujeme.“ povedal vedľa neho Charlie. Očividne počul to isté čo Max. „Som nadšený, skutočne vidím Celebiho! Je to pravda, že dokážeš cestovať v čase?“ opýtal sa Max. „Áno, skoro všetky povery a legendy o mne sú pravdivé. Až na tú, že dokážem ovládať samotných Pokémonov. To nedokáže žiadny Pokémon. Alebo ak áno, ja som ho ešte nestretol.“ povedal nadprirodzený hlas v ich hlavách. „A existujú aj Mew, Mewtwo, Moltres, Articuno, Zapdos, Entei, Suicune, Raikou, Ho-oh a Lugia?“ „Samozrejme, a traja z nich sú práve v tomto lese. Sú to konkrétne Entei, Suicune a Raikou. Videla ich už vaša kamarátka, ktorá práve našla moju svätyňu.“ „Takže May ich videla?“ začudovali sa obaja naraz. „Áno, ak chcete, môžem vás k nej preniesť. Ale naozaj iba ak budete chcieť.“ „Samozrejme, ešte som nezažil Teleport, ak nás teda chceš preniesť takto.“ Zaradoval sa Max. „Ale môžem preniesť iba jedného a po druhého sa vrátim neskôr.“ „Nie, Celebi, ja sa dokážem teleportovať s mojou Gardevoir. Akurát len neviem kam.“ povedal Charlie. „To nevadí, ja tvoju Gardevoir povediem.“ odvetil Celebi a čakal kým sa Gardevoir dostane von z ballu. „Gardevoir, nasleduj Celebiho.“ povedal svojmu Pokémonovi Charlie. „Teleport!“ povedal Celebi a zeleno zažiaril.

Odrazu sa všetko okolo Maxa začalo rozmazávať a krútiť, až mu z toho začalo byť zle. No ako rýchlo to prišlo, tak aj odišlo. Odrazu pocítil náraz a zistil že sa nachádza na trávnatej čistinke. Pred ním sa nachádzala Celebiho svätyňa a spoza nej na neho prestrašne hľadeli Maine zelené oči. Znova sa ozvalo žuchnutie, ale tentoraz to bol Charlie aj zo svojou Gardevoir. „Prečo sa váľaš po zemi?“ udivene sa naňho pozrel Charlie. „Ja som sa teleportoval prvý krát ale ty v tom máš, ako vidím, už celkom dobrú prax.“ odpovedal Max a vstal. „Max? Charlie? A toto... to je... Celebi!“ prekvapila sa May a vyšla spoza oltára. „Správne, ja som Celebi.“ ozval sa znovu nadprirodzený hlas. May sa na tvári zjavil čudný výraz, no keď si všimla chalanov, ako sa uškŕňajú, pochopila že to zažili už aj oni. Potom nasledoval rad nekonečných otázok a odpovedí, ktoré zabrali bezmála tri hodiny. „Och, bože ale veď my sme mali ísť do Goldenrodu!“ zhrozila sa May pri pohľade na hodinky. „Nebojte sa, Charlie sa prenesie so svojou Gardevoir, a vás dvoch prenesiem ja. Takže, May, poďme.“ a zmizla aj s Charliem. Max na chvíľu osamel, takže mal čas porozmýšľať o všetkých udalostiach čo sa dnes stali. Z myšlienok ho vyrušil Celebi, ktorý si zrejme čítal jeho myšlienky. „Neboj sa, za ten čas som sa preniesol o štyri mesiace dopredu, do času, kedy sa začína Strieborná Liga. Vo vyradzovacích súbojoch si úspešne obstál a potom je už len na tebe, ako uspeješ proti Elitnej štvorke a Šampiónovi.“ povzbudil ho Celebi a už znovu sa všetko rozmazalo a točilo. Maxovi sa zdvihol žalúdok no už aspoň zvládol pristávanie, nedopadol zadkom na asfaltovú cestu ako May tesne pred ním. Naposledy sa obzrel za Celebim a zamával mu. Celebi sa usmial, zablysklo sa zelené svetlo a Celebi zmizol. „Tak teda, poďme si po nový odznak!“ zvolal Max a sebaistým krokom s úsmevom na perách sa vydal k novému mestu.

To be continued...