Max a jeho pokécesta

Vo víre veľkomesta

(Neukončená verzia, zvyšok dodám neskôr)

Max, May a Charlie energicky kráčali po štrkovej ceste a obzerali sa všade okolo seba. Charlieho to skoro vôbec nezaujímalo, pretože on už v meste bol, ba dokonca tam vyhral aj odznak. Po niekoľkých kratších či dlhších zastávkach ( prevažne sa zastavovali zápasiť) sa konečne dostali do mesta.

„Aha!“ zvolala May a ukazovala na tabuľu pri malom dome. „Trénovanie Pokémonov – nechajte nám tu vašich Pokémonov, urobíme s nimi zázrak!“

prečítali si na tabuli. „Hmm, asi si tu nechám na noc Geodudea...“ zamyslela sa May. „Charlie, nevieš o tomto niečo viac?“ opýtala sa ho May. „Hej, toto je celkom dobré, ak máš slabších Pokémonov, dobre ich tu vytrénujú... Dokonca sa tu dajú získať aj Pokémonské vajcia. Vyliahnu sa s nich inak nechytiteľní Pokémoni ako Elekid, Magby, Pichu, ale musíš im dať samčeka aj samičku.“ odpovedal bleskovo Charlie. „Fajn, len čo sa ubytujeme v Pokémonskom centre, prídem im sem dať Geodudea. Takže teraz... Viete niekto ako sa ide k Pokécentru?“ pozrela na nich.

„Nooo....“ Charlie nervózne prešľapoval z nohy na nohu. „Ja som tu bol iba raz a aj tak som si mesto poriadne neobzrel, iba som si horko-ťažko našiel cestu k Gymu, takže so mnou veľmi rátať nemôžete.“ „Skvelé!“ ozval sa po dlhšom čase Max. „Fakt úžasné.... neznášam keď sa musím pýtať na cestu.“ A tak sa teda pobrali po hlavnej ulici, pýtajúc sa každého kto bol ochotný. „To musíte ísť doprava, rovno, znova doprava potom zahnete doľava, krížom cez park a potom by ste už mali vidieť Game Corner, od neho potom už len dolu.“ naviedol ich starček. „Ďakujeme...“ poďakovali všetci traja a pobrali sa opisovanou cestou. A si zhruba po pol hodine blúdenia medzi mrakodrapmi May zastala a povedala: „Hej, nie je toto tá budova pred ktorou sme prechádzali pred desiatimi minútami?“ a ukazovala na nízku budovu hneď vedľa obrovského nákupného centra. „Nie! My tu blúdime dokola?! Prečo nikto nemá mapu?“ Max vyzeral ako keby sa čochvíľa mal nervovo zrútiť.

„Hups...“ ozvala sa May a strašne sa začervenala. „Zabudla som že som od rodičov dostala podrobnú mapu Johta a všetkých miest...“ a okamžite sa začala šmátrať v batohu. Vylovila zelenú knižku s motívom Pokéballov, pričom si Max pomyslel že by predsa len mohol použiť aj svoj PokéGear. „Tak, teraz sa nachádzame pred nákupným centrom, takže teraz doprava...“ zabočila doprava... „A sme tu!“ ukazovala na dobre známu budovu Pokécentra. „Ách, konečne niečo známe v tomto obrovskom meste!“ povedal Max a vykročil k otáčacím dverám. „Dobrý deň, máte voľné izby?“ opýtal sa Charlie. „Dobrý, izby voľné máme, predpokladám že dve?“ „Áno, ďakujeme.“ s spolu s kľúčmi od izieb sa vybrali na poschodie.

„Tak, čo ideme teraz robiť?“ opýtal sa Max, a hodil sa na svoju posteľ. May k nim prišla z vedľajšej izby. „Najprv by som išiel na tunajší štadión, ale chcem vidieť aj to obrovské nákupné centrum.“ nadhodil. „Fajn, potom sa môžeme ísť poobzerať okolo toho centra na tréning Pokémonov.“ povedala May. „A navyše, je tu park v ktorom je plno Pokémonov, konajú sa tam tiež aj Bug Catching Contest, súťaž v chytaní chrobákov.“ dodal Charlie. „Tak hor sa teda na štadión... Vie niekto kade sa tam ide?“ znova sa bezradne spýtal Max. „Aha!“ ukázala May na plagát vylepený na nástenke pre trénerov. „V tomto meste sa môže na štadióne bojovať 2-2! Skúsime to Max?“ „Jasne, navyše tu píšu že stačí ak vyhrá jeden, odznak dostanú obaja.“ Vykročili von z dverí, vedený Charliem .Našťastie Charlie už cestu na štadión poznal, tak teda nemali nijaké väčšie problémy. „Leader: Whitney, používa normálnych Pokémonov. To by nemal teda byť až taký problém, nie?“ prečítal Max. „Croconaw a Quilava to bez problémov zvládnu... Snáď...“ povedal a istým krokom vošiel do dverí.