Cesta trénera Teka

Krádež v laboratóriu

„Tek! Tek, prosím ťa, vstávaj už! Zmeškáš k profesorovi Elmovi!“ nemilo prebudila svojho syna pani Darrotová.

Tek sa mrzuto prehodil na bok, ale keď si uvedomil, čo vlastne hovorí, vyskočil na rovné nohy, postrapatil si svoje dlhé hnedé vlasy, zopol si ich do chvosta a obliekol sa. Keďže mal dnes veľký deň tak si obliekol svoje obľúbené biele tričko a naňho si natiahol čiernu vestu s červeným nápisom „I am Master!“.

O niekoľko minút už schádzal do kuchyne, plne pripravený do nového dňa. Otec si za stolom čítal noviny a mama pozerala televíziu.

„Čo dávajú?“ so záujmom sa opýtal a odhryzol si z hrianky.

„Idú správy. Vraj prepadli laboratórium profesora Elma a ukradli všetkých pokémonov...“ pani Darrotová síce ešte chcela niečo povedať, no bola prerušená prudkým otvorením dverí. Keď sa obzrela, Tek už v dome nebol.

Ten práve bežal smerom k laboratóriu, ktoré, našťastie, nebolo príliš ďaleko od ich domu.

Okolo budovy už stáli policajti a pri vchode bol profesor Elm a bezradne rozhadzoval rukami. Tek zamieril rovno k nemu.

„Pán profesor? Čo... čo sa tu stalo?“ opatrne sa opýtal.

„Ty sa pýtaš? Nevidíš, čo sa deje? Okradli ma! Ukradli mi pokémonov pre začiatočných trénerov, je to katastrofa!“ skríkol hystericky a chytil sa za hlavu.

„A... nemohol by som nejako pomôcť?“ s nádejou sa opýtal, pretože by si chcel vybrať svojho pokémona čo najskôr.

„Nie... Teda vlastne áno. Poď za mnou!“ zažiarili Elmovi oči a vošiel do laboratória.

„Dnes ráno, len chvíľu po krádeži mi doniesli jedného pokémona. Bol nájdený pred pár dňami zranený, neďaleko mesta. Ja som ho mal vypustiť do prírody. Ale, mohol by som ti ho dať a ty by si s ním mohol vypátrať zlodejov!“ s nadšením rozprával profesor.

Po chvíli sa dostali do jednej z menších miestností. Bol tam asi tucet pokélôpt, z ktorých Elm jednu vybral.

„Tak poď von!“ prikázal pokémonovi vo vnútri. Ten skôr, ako sa vôbec zhmotnil, vyskočil na profesorovu hlavu. O niekoľko chvíľ Tek uvidel fialového, opici podobného pokémona.

„Ai – Aipom!“ usmial sa na nich a potom zoskočil z profesora Elma a presídlil na Tekovu hlavu.

„Zdá sa, že si budete rozumieť. Takže... zober si ešte pokédex a päť pokélôpt, ako každý tréner,“ podal mu Elm červený prístroj a päť červeno-červených loptičiek. Tek si lopty dal za opasok a pokédex zapol. Namieril ho na Aipoma.

„Aipom. Pokémon normálneho typu. Tento pokémon má na chvoste jednu ruku, ktorú využíva pri lezení po stromoch. Keďže ju využíva veľmi často, jeho dve normálne ruky mu mierne zakrpateli.“ ohlásil prístroj. Tek ho spokojne zaklapol a dal si ho do vrecka. Potom povolal Aipoma späť.

„Takže si pripravený? Policajti povedali, že niekoľko svedkov videlo zlodejov v Cherrygrove city. Mal by si sa tam vybrať čo najskôr. Ale nezabudni si Aipoma trochu vycvičiť, kto vie, akí sú tí zlodeji silní!“ povedal mu profesor namiesto rozlúčky.

Pri posledných slovách si to Tek chcel rozmyslieť, no radšej zaťal zuby a vydal sa na cestu domov, keďže mu matka zakázala odísť bez rozlúčky... A potom, v tom zmätku si zabudol zobrať batoh s potrebnými vecami.

„Ach, zlatko. Určite máš už všetko? Keby si na niečo zabudol, pokojne nám zavolaj z akéhokoľvek pokécentra. A nezapleť sa z nejakými pochybnými ľuďmi, dobre?“ poúčala pani Darrotová Teka. Potom mu ešte vlepila pusu na obe líca a silno ho objala. Zato pán Darrot sa obmedzil iba na chlapské pobúchanie po ramene a úsmev. Keď mali lúčiacu ceremóniu za sebou, Tek si zobral svoj obľúbený čierny batoh – z ktorého mimochodom musel niekoľko vecí vybrať, aby ho vôbec zdvihol – a vzdialil sa od svojho rodného domu.

Povedal si, že pred rodičmi nebude plakať, no akosi nevedel zabrániť miernemu zvlhčeniu očí. Proste si nemohol pomôcť, vedel, že ich dlhú dobu neuvidí.

No zároveň si uvedomil, že má i väčšie problémy. Síce mu mama zakázala zapliesť do konfliktu s „podozrivými ľuďmi“ ako ich nazvala, ale on niečo sľúbil profesorovi Elmovi.

S myšlienkami točiacimi sa okolo zlodejov pokémonov vyšiel z New Bark Town a dostal sa na cestu 29, ani nevedel ako, no nesťažoval sa. Stromy vytvárali krásny tieň, v ktorom sa dalo schovať pred spaľujúcim slnkom.

„Tak toto počasie by som si nemal nechať pre seba. Aipom, poď von aj ty!“ hodil pred seba pokéloptu a jeho nový priateľ stál zrazu pred ním.

„Aipom!“ veselo povedal pokémon namiesto pozdravu.

„Tak Aipom... Náš plán je asi takýto: trochu si zacvičíme, potom napochodujeme do Cherrygrove city a nájdeme zlodejov. Pokémonov vrátime profesorovi Elmovi a potom sa vydáme po prvý odznak. Môže byť?“ opýtal sa Tek. Aipom naňho namiesto odpovede nedôverčivo pozrel a vybehol na jeden zo stromov.

„Aipom! Zlez dole, musíme poraziť pár pokémonov, predsa...“ Aipom však nepočul, čo jeho pán chcel, lebo sa spomedzi vysokej trávi vybehol nejaký pokémon s veľkým chvostom.

Tek bleskovo vytiahol pokédex a namieril ho na novo prichodiaceho. Prístroj sa hneď rozozvučal.

„Sentret. Tento pokémon žije väčšinou v skupinách. Jeden zo skupiny stojí na chvoste a tak vidí ďalej. Keď zbadá nebezpečenstvo, varuje ostatných.“

„Takže varuje ostatných? Dobre, lenže teraz nebude mať čas varovať ostaných! Aipom, použi... Aipom, aké vlastne ovládaš útoky?“ po druhýkrát vybral pokédex a namieril ho na svojho Aipoma.

„Aipom ovláda škrabavý útok a švih chvostom.“

„Dobre. Tak teda... Švih chvostom, Aipom!“

Aipom zoskočil zo stromu a niekoľkokrát švihol svojím chvostom, kvôli čomu musel Sentret ustúpiť dozadu.

„Reet!“ zakričal bezradne pokémon. Rýchlo sa ale spamätal a odpovedal nárazovým útokom.

„Nenechaj sa otĺkať, Aipom! Ukáž mu škrabavý útok!“ prikázal Tek.

Tekov pokémon vyskočil vysoko do vzduchu a vzápätí doškriabal protivníkovu tvár. Sentret radšej utiekol do neďalekého lesa.

„Skvelé Aipom! Bol si super!“ pochválil ho šťastný tréner.

„Áno, tvoj pokémon bojoval ozaj dobre,“ ozvalo sa niekde zozadu. Tek sa pohotovo otočil. Stál tam vysoký chlapec, so slamovými vlasmi a modrými očami. Bol oblečený do zvláštnej bundy, ktorá sa celá leskla.

„Ale poradíš si tak aj s mojimi pokémonmi?“ opýtal sa.