Cesta trénera Teka

Podivný protivník

„Ako to myslíš?“ nevrlo sa opýtal Tek.

„Myslím to tak, že ťa vyzývam na súboj, prirodzene,“ povýšene odvetil neznámy.

„Teraz som dobojoval. Nemôžeš vydržať? Kto vlastne si?“

„Som Adwin Nicolas Darrec Nortman II. Ale pokojne ma môžeš volať Ad. A to, že si teraz dobojoval ma vonkoncom nezaujíma. Poď bojovať!“ ešte raz vyzval Teka, tentoraz s väčším dôrazom.

„Ako myslíš,“ súhlasil nakoniec Tek a podal svojmu Aipomovi liek.

„Skvelé. Takže ja si teraz vyberám Hoppipa!“ hodil pred seba pokéloptu z ktorej vyletelo niečo, čo sa podobalo na trávu.

„Hoppip. Trávny pokémon. Tento pokémon je taký ľahký, že ho dokáže odviať silný vietor,“ zahlásil pokédex.

„Tak dobre. Aipom, použi škriabavý útok!“

Pokémon sa rozbehol priamo na protivníka, dostal sa takmer k nemu, no Hoppip sa jednoducho vzniesol do vzduchu a pristál o niekoľko metrov ďalej.

„Hoppip, použi náraz!“ prikázal Ad a jeho zverenec rozkaz okamžite vykonal... A Aipom nato doplatil. Odletel dozadu a buchol si hlavu o strom.

„Ešte jeden Hoppip! Ešte jeden náraz a je na kolenách!“

Hoppip sa znovu rozohnal smerom k ležiacemu pokémonovi.

„Aipom! Vstaň, použi chvost!“

Aipom, ako keby dostal nový dych, použil chvost namiesto pružiny a zmizol niekde medzi korunami stromov. Tentoraz si hlavu zranil Hoppip.

„Aipom, škrabavý útok!“ teraz zaútočil Tek. Jeho pokémon sa vynoril z úplne iného stromu, no čoskoro pribehol k Hoppipovi a pridal mu ďalšie zranenie.

„Skvelé Aipom, choď sa skryť medzi stromy!“ Tek práve zostavil plán.

Aipom ho poslúchol a znova zmizol z dohľadu.

„Za ním Hoppip, nenecháme tú opicu vyhrať!“ nemiestne nahlas skríkol Ad a nazlostene zaťal päste.

Keď zafúkal dostatočne silný vietor, Hoppip sa vniesol do vzduchu a vletel do koruny stromu. Keďže ale svoj let neovládal, zachytil sa o jednu z vetiev.

„Aipom, teraz je tvoj,“ spokojne skonštatoval Tek a Aipom to správne pochopil ako pokyn k zahájeniu posledného útoku. Keď Hoppipa niekoľkokrát zasiahol, Ad vyslal k svojmu pokémonovi lúč z pokélopty a stiahol ho z boja.

„Bol si dobrý Hoppip,“ zašepkal mu, keď ho odkladal naspäť.

„Ale teraz si vyberám Sandshrewa!“ na bojové pole poslal druhého pokémona.

„Sandshrew? To je zase čo?“ bezradne sa spýtal Tek a vybral pokédex.

„Sandshrew. Zemný pokémon. Tento pokémon sa dokáže schúliť do klbka a prečkať útoky.“

„Dobre. Aipom...“ Tek však nestihol rozkať dopovedať, lebo ho predbehol Ad, ktorý rozkázal použiť pieskový útok. Piesok trafil cieľ a Aipom tak bol v značnej nevýhode – keď nič nevidel, nemohol sa schovať na stromy.

„Sandshrew, škrabavý útok!“ Ad si zrejme chcel napraviť reputáciu po predchádzajúcom zápase a na Aipomovu sa mu to darilo.

„Aipom! Nenechaj sa otĺkať, tiež použi škrabavý útok!“ prikázal Tek svojmu pokémonovi, ktorý práve ležal na zemi. Keďže ale bola jeho túžba vyhrať bola rovnaká ako túžba jeho trénera. Preto sa pozviechal a rozbehol sa na Sandsherwa.

„Sandshrew, obranné klbko,“ s prehľadom povedal Ad s úsmevom na tvári.

Aipom síce poškriabal protivníka, no uškodilo to skôr jemu.

„Vzdaj to!“ poradil Tekovi Ad a ten, i keď si to nechcel priznať, to videl ako najlepšiu cestu. Sandshrew použil ďalší zo svojich útokov, po ktorom zostal Aipom ležať v bezvedomí.

„Aipom, hral si dobre, teraz sa vráť,“ smutne povedal Ad.

„Možno sa ti to nezdá, ale aj ty si hral dobre. A myslím, že si sa mi ešte nepredstavil,“ podal mu Ad ruku.

„No... Ja som Tek,“ trochu neprítomne sa predstavil tréner a dal si pokéloptu s Aipomom za opasok.

„Teší ma Tek. Tu máš... tento liek by mal Aipomovi pomôcť. Ja teraz odchádzam. Počul som o nejakých zlodejoch, ktorí okradli profesora Elma a chcem sa o tom dozvedieť niečo viac. Možno za nich dostanem odmenu, ktovie.“

Ad sa potom stratil niekde medzi temnými stromami lesa.

Možno, že Tek mal povedať, že i on hľadá zlodejov pokémonov, ale slová mu akosi uviazli v krku.

„Aipom, radšej poď von. Dám ti ten liek, čo tu nechal Ad,“ pustil svojho pokémona Tek a dal mu liek.

Slnko práve zapadalo za horizont, keď sa Tek rozhodol pripraviť nejakú večeru. Keďže ale nebol zbehlý vo varení, niečo jedlé sa mu podarilo až na tretíkrát.

„No tak, Aipom, veď to nie je také strašné,“ presviedčal ho Tek, keď nad jedlom ohrnul nos.

„Ako myslíš. Ale ja nič iné variť nebudem, je ti to jasné?“

Aipom iba rezignovane vyliezol na strom.

„Pom!“ zakričal na trénera.

„Zrazu si hladný? Lenže máš smolu, lebo ja som už...“

„Pom, pom, pom!“ naliehavo opakoval pokémon. To sa už Tekovi zazdalo čudné, a tak sa pozrel smerom, ktorý ukazoval Aipom.

V pozadí, tesne pri lese boli tri postavy, ktoré už z diaľky nevyzerali priateľsky. Navyše, vošli do nejakej jaskyne, ktorá bola v neveľkej skale.

„Čo myslíš, Aipom? Kto to môže byť?“ opýtal sa Tek, no neodtrhol pohľad od skaly.

Pokémon naňho iba bezradne pozrel.

„Ani ja netuším, ale musíme to skontrolovať,“ zaumienil si Tek.