Medzi dvoma svetmi

Veľké prekvapenie

S tým netvorom som to trocha prehnal aby som vás viac zaujal. Keby som rovno povedal, že ma vystrašila fialová myš, tak by ste zrejme viac už o príbeh nazaujímali. Ale poďme k tej udalosti

*****

Myš vycerila zuby a ja som ustráchane ustúpil, pri čom som skoro zlámal obraz. Tak som sa bál až som skôsil znova stlačiť gombík na loptičke. Zabralo to, obraz ma prehltol a ocitol som znova v mojej špinavej a prázdnej izbe. Rozhodol som sa že sa najprv zdôverím Nathanovi,

- Čo je Taylor? - spýtal sa keď som vošiel do jeho oveľa krajšej a čitejšej izby.

- Poznáš ten obraz s tou lopt... - začal som ale:

- Poznám ho. Určite si ho preskúmal a narazil na Pokémon svet. - kľudne mi odpovedal

- Al..ale také niečo existuje? - zahabkal som. Takže Arquart možno o tom niečo vedeľ, to je neuveriteľné!

- Chceš tam ísť zo svojimi kamarátmi? Pozor, nie je to prechádzka ružovým sadom! - varoval ma Nathan.

- SAMOZREJME ŽE TAM IDEM!! -zavrešťal som od vzrušenia a povedal o tom všetkým priateľom

- Tebe ten hrad nerobí dobre na hlavu. - zamrmlal Bolivar ale išiel somnou o tom povedať ostatným

- Vedel som to! - vykríkol Arquart a bežal za Ralphom.

- Chcel by som to vidieť na vlastné oči - povedal s nezáujmom ale vedel som že je z toho tiež vzrušený.

Vstúpili sme do mojej izby. Ignoroval som štipľavé aj neslušné urážky na jej vzhľad a ukázal som obraz. Než stačili niečo povedať stlačil som gombík a obraz nás prehltol. Znova sme sa ocitli na lúke ale nebola taká pekná kôli silnému dažďu.

- A to že prší si nam nepovedal? - zamrmlal Bolivar a pridal k tomu nepeknú nadávku.

- Vtedy svietilo slnko. - odpovedal som zaskočene. V diaľke bol vidieť krásny maják ku ktorému sme sa vybrali.

Cesta bola dlhá,a zlá najme kôli ťažkému dažďu ktorý neustával. Konečne sme dorazili k ceduľke:

OLIVINE CITY, 2KM

- Uff. - zauffkal Bolivar keď uvidel ceduľku. On radšej sedí pred televízorom ale záujem o Pokémon svet mu trocha otvoril oči. Zatiaľ sme však žiadneho pokémona nezbadali

- Možno je to tým dažďom - tipol Arquart a zakopol keď vstal, tvár mal celú od blata.

- Neschopák. - zamrmlal si pod nos Bolivar ale ja som to započul.

- Pochybujem. Povedal by som, že niektorým pokémonom dážď prospieva. Taký rastlinný pokémoni... - nesúhlasil Ralph s Arquartom.

- Možno že sme videli nejaké kvetiny, ktoré mohli byť pokémonmi ale my sme si to nevšimli! - zareagoval som

- Je to možné, Taylor - súhlasil Ralph a ešte pozornejšie skúmal okolie. Nakoniec sme dorazili do Olivine City,

v ktorom bol ten maják. Zamierili sme do Pokémon centra v nádeji že nás tam nechajú usušiť a mali sme pravdu.

Sestrička Joy bola veľmi milá a dala nám aj perfektné osušky.

- Takže ste tu nový? Ukážete mi ten obraz? - spýtala sa nás a Bolivar vytiahol z vaku obraz a povedal že si ho môže nechať lebo ho už nepotrebujeme a že on ho vláčiť len pre srandu králikov nosiť nebude.

- Čiže už sa neplánuješ vrátiť domov? - spýtal sa ho Ralph

- Eh, nemáte tu niečo také kam sa tieto srandovné vecičky uschovajú? - spýtal sa Bolivar

- Samozrejme, už to nechajte na mňa. - usmiala sa a zobrala obraz. Potom sa otočila a dodala:

- Keď ho budete chcieť znova, tak sa zastavte. -

- Jasné. - odpovedal Arquart. Išli sme prespať do izby ktorú nám dala. Na stene vyseli plagáty s Pokémon League.

- Čo je to tá Pokémon League? - spýtal som sa.

- Tam sa dostanú len tí najlepší tréneri. - povedal Arquart a štastne sa navšetkých ceril.

- Odkiaľ to vlastne vieš? Však si nevieš spomenúť ani na akej ulici bývaš. - zamrmlal Bolivar

- Z Pokémon hier, o nich viem všetko... - No a zase ja narozdiel od Arquarta si ani neviem spomenúť akej farby je Pikachu. Všetci sme zaspali ako zabití. Potom sme mali raňajky a sestrička nám podala nejaké mince nech si kúpime pokébally a chytíme nejakého pokémona. Po Arquartovom vysvetlení čo je pokéball a načo slúži sme šli do trávy.("Vo vysokej tráve sa nachádzajú pokémoni. No múžeš ich chytiť aj rybárskou udicou alebo...") Ešte že sme tu mali Arquarta lebo on nám ukázal prvého pokémona, Woopera. Toto čudné modré čudo sa prechádzalo pri brehu a Bolivar naň hodil pokéball. Prvé myknutie,druhé....PLESK!! Wooper bol vonku.

- Ako to? - začudoval sa Bolivar

- Nie vždy sa pokémon chytí, navyše pokéball nie je taký silný a Wooper nie je oslabený. - Po poslednom slove skočil nabudený Bolivar na Woopra a chudáka ho zmlátil. Potom sa veľmi štastný(a veľmi mokrý) vrátil ku nám.

- Podarilo sa? - zavyl radostne Arquart.

- Podarilo!! -

- Ukáž mi ho,prosím prosím ukáž! - žiadal náš fanúšik. Tak sa Wooper (s Arquartovou pomocou) dostal von z pokéballu. Všetci sme mu ho závideli.

- Vieš čo? - spýtal sa ho Ralph.

- Hmm? -

- Ten Wooper by mohol ďalšieho pokémona tiež oslabiť a aspoň by sme ťa už na bitky nemuseli využíva.. -

- Tak mi pomôž s týmto! - zakričal som. Bol tam modrý pokémon s dvoma tykadielkami ak sa to tak dá nazvať.

- Jasné - Bolivar však nevedel aký útok použiť lebo žiadny nepoznal. Arquart mu našepkával a behom toho oznámil že je to Chinchou. Mimochodom, znova začalo pršať.

- Nezabalíme to? - spýtal sa Ralph.

- Až po súboji! - zahriakol som ho s Arquartom naraz. No, to vzrušenie čo mal Arquart na mňa preliezlo jak chrípka.

- Wooper, Water Fun! Eh, Water Gun - opravil sa Bolivar. Wooper vyslal silný prúd vody na Chinchoua, ten sa otriasol a narazil do Woopera.

- Wooper, Tackle! - Wooper vrazil do Chinchoua a ten buchol do kameňa. Hneď som zareagoval a hodil pokéball...