|
Mystery Dungeon - Tiene zeme Clandlemes |
|
Brána do Candlemes Tri obelisky legendárnym vtákom vonku pod nebom, Dva pánom zeme v miestach podzemia, Deväť Pokémonom z ľudí, ktorých osudom je skon, Najväčší obelisk pre Pána tmy na tróne z temnoty V zemi Candlemes; kde Tieň vládne zlom. Najväčší obelisk im všetkým velí, jeho ruka je krutá Privolá ich do jedného a v čiernej tme spúta V zemi Candlemes; kde Tieň vládne zlom. ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- „AU!“ skríkol Tom. Práve sa ocitol na zemi vedľa svojho bicykla. Cítil ako mu po tvári steká krv. Tom je 13-ročný chlapec z mesta Čadca. Na jeho vek je trochu vysoký, chudý, má čierne vlasy a modré oči. Jeho život je úplne normálny. Práve bol s kamarátmi na bicykli. Keď tu sa na bicykli zapotácal a spadol vedľa steny postriekanej graffitmi. Ako tak ležal, všimol si na zemi nejaký strieborný prívesok. Zobral ho. „Žiješ?“ spýtal sa ho jeden z kamarátov a podal mu ruku. „Áno.“ ochotne chytil ponúknutú ruku. Vstal, utrel si krv do rukáva a zdvihol bicykel. „Ideme?“ ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- Keď sa vrátil domov a uvidela ho jeho mama, zalapala po dychu: „Prepána, Tom čo sa ti stalo?“ spýtala sa ho mama a začala mu prezerať čelo, „Celé to máš zodraté.“ „Spadol som.“ zamrmlal Tom. Mama zatiaľ odbehla po dezinfekčný sprej a nastriekala ho na ranu, „Možno to bude trochu štípať. Dobre. A teraz choď do postele,“ prikázala. Tom odišiel do izby. Keď sa prezliekal, zacítil v kapse nejaký predmet. Vybral ho z vrecka, sadol si a začal ho skúmať. Bola to miniatúra obelisku. Na ňom bolo niečo napísané. Žiaľ, bolo to nejakým neznámym písmom. Ako si tak obzeral obelisk, uvidel tam nejakú kresbu. Vypadalo to ako zviera. „Ts, vypadá to ako Pokémon.“ zamrmlal Tom. Hneď ako to povedal, v obrazci toho tvora, presnejšie kde mal oko sa zrazu zjavila zlatý kruh. Ten sa pomaly zväčšoval a zväčšoval... „Hek, čo to?!“ Kruh už bol väčší než Tom a zrazu ho pohltil. Tom cítil ako sa víri v čierňave. Nevedel, ako dlho tam už je, ale z toho točenia mu bolo zle od žalúdka. Zrazu pristal na zemi, až mu dych vybilo. Keď sa trochu spamätal, začal a obzerať okolo seba. Zrak mal trocha rozmazaný, ale podľa farieb usúdil, že sa nachádza na čistinke v lese. Ako sa tak obzeral a otáčal, zraz sa mu začal zaceľovať. Videl pred sebou žltý fľak. Pozeral naňho. Keď sa mu zrak lepšie zaostril, uvidel črty nejakého zvieraťa. Potom si uvedomil, že to nie je zviera – je to Pokémon Pikachu. Chvíľu tam nemo stál a pozeral sa naňho. Pikachu jeho pohľad opätoval. Tom si pomyslel: To nemôže byť pravda. To sa mi len sníva. Pokémoni neexistujú! . Keď už dlhšie nevydržal, spýtal sa: „Ty... ty si Pokémon?“ Pikachu sa začudoval a povedal: „Jasné, však všetci sme Pokémoni.“ Tom skoro dostal infarkt: „Ale...ale Pokémoni nerozprávajú.“ pomyslel si na seriál. „Je ti dobre? Nemáš horúčku? Všetci Pokémoni dokážu rozprávať. Však aj ty vieš.“ podpichol ho Pikachu. „Samozrejme, ja som človek.“ neveriacky rozprával Tom. Pikachu sa zatváril, akoby potláčal smiech, „Jasné. Tak prečo vyzeráš ako Pokémon?“ Tom chvíľu rozmýšľal čo mu povedal Pikachu a potom pochopil. Obzeral sa. Vôbec nevyzeral ako človek. Namiesto nôh mal slepačie nohy. Miesto rúk mal krídla a bol celý pokrytý perím. Nemohol meriať viac než 40 cm. Stal sa Torchicom. Pikachu s pobavením sledoval, ako sa Tom obzeral. „Tak čo, človiečik, ako sa voláš?“ „Tono.“ odpovedal Tom a neprestal sa obzerať. „Takže Torchic Tom. Snaď tu nechceš celý čas trčať, lebo sa stmieva. Mohli by prísť divoký Pokémoni.“ povedal Pikachu ešte stále tónom pobavenia. „Jasné.“ povedal Tom. Vybrali si sa na cestu. Tom sa spýtal: „Hej! Počuj Pikachu. Kde to sme?“ „No predsa v Candlemes“ odvetil Pikachu. „A kam ideme?“ „Do mesta, tam sme v bezpečí.“ Kráčali ďalej. Po niekoľkých minutách Pikachu zastal a chytil aj Tona. „Psst. Niečo počujem.“ Stáli tam ticho. Potom aj Tom počul šuštanie a praskanie vetvičiek popadaných na zemi. Stáli tam, nevedeli , kto sa tam zakráda. Keď tu z kríka sa vynoril Hoppip. Keď vypadol z kríka, spadol na zem. Pikachu a Tom neveriacky naňho hľadeli. Hoppip rýchlo vstal začal im drmoliť: „Po-pomóc. Môjho brata zajali a nechcú ho pustiť. Prosím pomóc.“ „Kto ho zajal?“ spýtal sa Pikachu. „Divoký Pokémoni z tohto lesa.“ vravel plačlivo Hoppip. „A kde sú?“ „Severne tadiaľto.“ odvetil Hoppip. Pikachu chvíľu chodil dookola a potom povedal: „Idem mu pomôcť.“ „Ďakujem.“ povedal Hoppip. „Ja idem zatiaľ do mesta a oznámim to.“ Hoppip odišiel. Pikachu sa vydal na opačnú stranu. Tom tám len stál. Rýchlo povedal: „Počkaj, idem s tebou.“ Kráčali lesom. Už sa zotmelo. Kráčali niekoľko desiatok minút. Keď tu... Pikachu odskočil. Pred nimi stála divoká Poochynea. Vypadalo to tak, akoby chcela zaútočiť. „Ona chce zaútočiť. Nerob prudké pohyby!“ šepol Pikachu. Tomovii to doplo, ale ani jediný krok nemusel urobiť a Poochyne naňho zaútočila. Hek, čo mám robiť?! pomyslel si Tom a myšlienkami zablúdil k seriálu. V tom si uvedomil že môže zaútočiť. Poochynea už bola skoro pri ňom. Tom sa pripravil. Keď už bola blízko pri ňom, Tom natrčil nohu a poškriabal ju. Pikachu nečakal a použil na ňu elektrický útok. Poochynea tam ležala a mrvila sa. „Poď, už je neškodná.“ pokračovali ďalej v lese a Tom si naďalej myslel, že sa mu to iba sníva. Ako tak rozmýšľal, Pikachu ho zastavil. „Stoj, vidím nejaké svetlo, určite sú tam.“ Pomaly sa zakradali k miestu. Tomovi bilo srdce o dušu. Zrazu ich uvideli. Zigzagoon, Aron a Geodude boli pri ohni a za nimi fňukal zviazaný Hoppip. „Teraz potichu.“ povedal Pikachu. Ako tak išli, Tom si nevšimol konárik na zemi a stúpil naň. Zrazu od ohňa sa ozvalo: „Psst, niekto nás sleduje.“ povedal čísi hlas. Tom a Pikachu tam zamreli a nevládali sa pohnúť. Zrazu sa kríky odostreli a boli tam všetci traja divoký Pokémoni pripravený zaútočiť... |