Chiko-Chiko-Chikorita

Cesta na Krištáľové ostrovy

Stavím sa, že nikto nečakal ďalšiu kapitolu. Priznám sa, ani ja nie. Ale vyhrabala som svoj starý zošit a rozhodla som sa sem niečo pridať, keďže táto poviedka je moja obľúbená. ^_^ Ešte jedno upozornenie – bola písaná dávno, tak ju berte s rezervou, ok? ^_~

V predošlej časti sa Nya u pána Usagiho stretla s Lancom, šampiónom Pokémon ligy a v napínavom súboji ho, vďaka Poisoninmu Super Beamu, porazila. Teraz sa Nya, Lance a Akyuu pripravujú na odlet do prístavu v Olivine City. Je tu však jeden problém...

„A na čom akože chceme letieť?“ vyzvedala Akyuu, „Lavana (predstupeň Moltresa) je na lietanie primalá a Charizarda Fly nenaučím...“

„Akyuu, o všetko je postarané. Tvoja mama mi poslala troch Pokémonov, ktorý sa na ostrovoch vyznajú. Musíte si ich rozumne rozdeliť,“ zvestoval pán Usagi a predložil tri Pokébally. Jeden bol červený, druhý modrý a tretí perleťovo biely. Nya skúmavým pohľadom prečesávala všetky Pokébally, no nakoniec rozhodla Poison, ktorá ukázala na červený. Lance si vybral modrý a Akyuu biely. Pán Usagi na nich zatiaľ začudovane zazeral.

„Nečakal som, že sa tak rýchlo dohodnete,“ priznal sa, „ale mýliť sa je ľudské...“ Potom nahodil veľavýznamný pohľad: „Nya, Lance, keďže táto úloha závisí od vás a obaja ste museli priniesť obete, dám vám univerzálny odznak Krištáľovej ligy.“ Nya od prekvapenia a šťastia skoro zabudla dýchať, ale rýchlo sa spamätala, lebo udusená asi ťažko niečo vyhrá.

Pán Usagi ich vyprevadil na dvor a povedal, nech vypustia Pokémonov. Prvá sa odhodlala Akyuu, ktorej Pokéball skrýval Dranmu. Lance dostal Lugiu a z Nyinho Pokéballu vyletel Ho-oh, ktorý dostal meno Shiva. Trio sa poďakovalo pánovi Usagimu a vzlietlo na svojich nových Pokémonoch. Ani si poriadne neužili let, už pristávali v Olivine City. Kúpili si lístky na loď, ktorá ich dopraví na Tmavomodrý ostrov. Odtiaľ už bude hračka pohybovať sa po ostatných ostrovoch.

Nya bola nervózna, Akyuu naštvaná a Lance sa pre istotu držal v pozadí. Päť minút do odchodu a Akyuu si ešte čosi chcela kúpiť v obchode. Nya a Poison sa ju pokúšali odtiahnuť preč, čo sa im asi po dvoch minútach podarilo. Potom už len šprintom na loď. Mali šťastie že neodišla bez nich, lebo na ďalšiu by museli čakať týždeň. Na lodi sa teraz staral každý sám o seba. Čo všetkým viac ako veľmi vyhovovalo. Nya zašla s Poison do niekoľkých obchodov a kúpila si Príručku Krištáľovej ligy, ktorá by sa jej podľa všetkého mohla hodiť.

Napriek tomu že mali čo robiť sa im plavba zdala nekonečná a len pomaly prichádzala noc. Poison okupovala kreslo v Nyinej kajute, zatiaľ čo jej trénerka vytrvalo študovala príručku. Okolo polnoci sa aj ona konečne rozhodla spať. Ráno ju zobudila prehadzujúca sa Chikorita, ktorá sa niekedy v noci rozhodla presídliť k Nyi do postele. Tresla ju listom po hlave a pokojne spala ďalej. Nya si mierne naštvane šúchala čelo a obliekla sa. Letmý pohľad na hodinky jej oznámil, že je pol jedenástej. Povzdychla si a opatrne šla zobudiť Poison. Tá zazívala tak, že jej bolo vidieť až kamsi do žalúdka a ešte v polospánku sa zvalila z postele. Nya vybuchla smiechom, za čo na ňu Poison hodila nevraživý pohľad. O jedenástej sa vydali k novinovému stánku, kde sa mali stretnúť s Akyuu a Lancom. Akyuu meškala desať minút a Lanca museli ísť hľadať. Po štvrť hodine to vzdali. Teda skôr Nya, ktorá ho vôbec netúžila nájsť. O niekoľko minút sa však, nanešťastie, objavil. Akyuu mu skoro odtrhla hlavu, lebo ju nechal čakať. Ich vzájomný súboj prerušil hlas z reproduktoru: „Vážení cestujúci, o desať minút dorazíme na Tmavomodrý ostrov. Prosím, pripravte si batožinu a trénerske preukazy. Ďakujeme.“

Tých desať minút sa vlieklo pomalšie ako desať hodín. Akyuu s bratrancom sa znova hádali, tak sa od nich Nya nenápadne odpojila a spolu s Poison prešli na výstupnú palubu. Hemžilo sa to tam trénermi a Nya by odprisahala, že medzi nimi zazrela aj Ritu z Raketového Dynamického Dua.

Po chvíli zazrela vysokú tmavomodrú vežu týčiacu sa z hustej zelene a vysokých svetlých domov. Neklamný znak toho, že budú na mieste. Ostrov sa rýchlo približoval a po akomsi divnom zaškvrčaní sa z reproduktoru ozvalo: „Vážení cestujúci, práve sme dorazili na Tmavomodrý ostrov – vstupnú bránu do Krištáľových ostrovov. Prosím vystupujte označenými východmi a majte pripravené trénerske preukazy. Ďakujeme za použitie dopravných služieb Crystall Arrow a dúfame, že vaša cesta vola príjemná. Prajeme vám príjemný pobyt.“ Po tomto hlásení sa všetci tréneri vrhli k východom, no napodiv nikto nikoho neušliapal. Každý chcel byť prvý, čo Nya vôbec nechápala. Ani si nevšimla, kedy sa k nej pridružili Akyuu s Lancom. Kontrola prebehla hladko, až na to, že Nya prehovárať najprv Poison, aby vošla do Pokéballu, potom kontrolu, či by ju nemohli prezrieť aj tak. Našťastie jej vyhoveli. Dostať sa na Krištáľové ostrovy nie je vôbec jednoduché...

Po kontrole sa všetci hromadne pobrali do osemposchodového Pokécentra, desaťposchodového Pokémartu, a tiež do niekoľkoposchodových múzeí a podzemných herní. Keďže Nya, Akyuu a Lance mali naponáhlo, prešli oddelením v Pokécentre s názvom „Sekundová Liečba“, kde im sestra Lyn (tu sú už sestry Lyn, nie Joy) naozaj za niekoľko sekúnd vyliečila Pokémonov. Potom „leteli“ k Pokémartu. Akyuu donútila Lanca, aby s ňou išiel dnu, Nya si nakúpila nejaké veci v stánku u akejsi babičky pred obchodom. Okrem starých osvedčených vecí aj liečivé bylinky. Keďže Akyuu s Lancom stále nechodili, kúpila sebe a Poison zmrzlinu. Z dlhej chvíle sa babičky opýtala na cestu k podmorskému tunelu, ktorým sa dostanú na Veľký Krištáľový ostrov. Dozvedela sa, že ak nemá Pokémona, na ktorom by mohla jazdiť, musí si za symbolický poplatok požičať bicykel.

Po chvíli sa k nej pridružila aj Akyuu, nesúca ohromne napchatú tašku, a „mierne“ naštvaný Lance. Nya okamžite pochopila situáciu, rozlúčila sa s babičkou a viedla tých dvoch k podmorskému tunelu. Tam znova museli ukázať preukazy, Pokémonov a batožinu, kým ich pustili do tunela. Zišli dolu po schodoch, kde narazili na policajtku Laru (už nie Jenny), ktorá im predložila zoznam Pokémonov, na ktorých môžu jazdiť. Akyuu mala Rapidasha, ktorý mal jazdenie povolené a Lance si z počítača vybral Enteia a Nya už-už chcela odísť na Orcane, keď ju Lara zastavila: „Počkaj ešte, chcem sa s tebou porozprávať.“ Pohybom ruky naznačila Lancovi a Akyuu, aby odišli a Nya nechápavo čumela za nimi, ako si šuškajú: „Nya má problémy...!“ No od problémov to našťastie malo dosť ďaleko.

„Pozrela som si tvoje údaje,“ začala Lara, „a zistila som, že máš Togetic. Tak som sa ťa chcela spýtať, či by si ho so mnou nevymenila.“ Keďže Nya neodpovedala, Lara pokračovala: „Mám tu tieto dva Pokébally, ktoré som zabavila jednému pašerákovi. Počítač však nie je schopný určiť, čo v nich je. Mohla by som ti dať jeden z nich...“

„Dobre, ale musíte sa o Eli dobre starať,“ povedala Nya a vybrala Pokéball s Togetic. Lara medzitým na pult pred seba položila dva takmer rovnaké Pokébally.

„Toto je Mistball a Iceball, vyber si, ktorý chceš,“ povedala Lara. Oba boli perleťovo biele, no jeden mal deliaci pás sivý (Mistball), druhý ho mal svetlomodrý (Iceball). Nya použila metódu, ktorá sa jej už osvedčila so Shivom a nechala vybrať Poison. Tá sa rozhodla pre Iceball. Bola to síce mačka vo vreci, no Nya vymenila Eli za záhadný Iceball. Potom si už len s Larou vymanila čísla na mobil, rozlúčila sa a na Orcane trielila za Lancom a Akyuu. Zastihla ich až na konci tunelu, no neprehovorila s nimi ani slovo. Stále rozmýšľala nad Eli a nad Pokémonom, ktorý sa skrýval v Iceballe. O chvíľu došli ku schodisku, kde ich čakala ďalšia Lara a Lyn. Zosadli s Pokémonov, a dali ich na starosti Lyn, aby ich uzdravila. Potom vyšli po schodisku k vrátnici, kde ich zas skontrolovali. Už im to začínalo liezť na nervy. Opýtali sa na cestu do najbližšieho hotela, kde sa im aj podarilo ubytovať.

Pomaly sa zvečerievalo a trio sa znova rozdelilo, každý šiel svojou cestou. Nya s Poison sa rozhodli obdivovať večerné mesto a dopriala si trochu oddychu od prúdov myšlienok, ktoré jej vírili hlavou. Ešte na nich bude mať dosť času...