Aaronové putovanie Johtom

Ashov Butterfree

Boli štyri hodiny ráno. Aaron stál na balkóne prepychového domu patriaceho Hikerovcom a pozeral sa do diaľky. Nemohol spať a nemal ani čo robiť. Vyčistil si odznak o tričko a sadol si na jednu zo stoličiek ktoré boli na balkóne. Po chvíli si zobral PokéGear a zavolal profesorovi Elmovi. Profesor zdvihol telefón hneď na prvé zazvonenie. „Dobré skoré ránko, Aaron,“ ozval sa natešene. „Nezobudil som vás profesor?“ Profesor sa na Aarona škaredo zahľadel a ten pochopil. „Viem, viem. Tykáme si. Ja si na to však neviem zvyknúť.“ „Dobre teda, môžeš mi vykať. Aj tak ma skoro nikto neoslovuje krstným menom. Mám tu ešte dajaký projekt ktorý ma teraz veľmi nezaujíma. Aspoň ma môžeš rozveseliť. Čo máš nové?“ Aaron sa na túto otázku veľmi tešil. Vytiahol Pokéball v ktorom bola Mew. „Viete čo je toto, profesor?“ „Samozrejme Aaron. To je predsa Pokéball“ „Pre vás je to Pokéball, ale pre mňa je to šťastný Pokéball.“ Aaron šikovným pohybom zväčšil Pokéball do veľkosti tenisovej loptičky. A otvoril ho. Jasnobiely pás energie sa zhmotnil na Mewa. Tá sa posadila Aaronovi do lona. Profesor zjavne nevedel, čo má povedať. Po chvíľke na to našiel niekoľko slov. „Môjtybože, Aaron! To je predsa Mew!“ „Ja viem profesor.“ „Mohol by si mi ju požičať?“ Aaron sa pozrel na Mew a tá prikývla. „Dobre profesor, zajtra vám ju odovzdám z Pokécentra. Neviete ako sa má otec?“ vyzvedal sa Aaron. „Ale áno. Včera som s ním hovoril. Jeho Snorlax je v super forme. Ľutujem nováčikov Johto ligy . Prejdú Elite four a potom odídu z dlhým nosom.“ „Ozaj profesor. Keď je reč o Johto lige.. máme s Dennym druhý odznak.“ Riekol a ukázal mu odznak. „Fantastické..“ ozvala sa menšia explózia a Profesor Elm povedal :“To je Bertov Pineco. Stále sa ničí. Musím ísť.“ „Dobrú noc profesor“ pozdravil Aaron a prerušil spojenie. Potom sa pozrel na Mewa. „Tak sa deň neuvidíme, Mew.“ „Nevadí,“ odpovedal mu sladký hlas. „Aspoň lepšie spoznám tvojho “slávneho“ profesora.“ „Dobre teda. Ale poďme už spať. Poď do Pokéballu, Mew.“ Aaron si založil Pokéball a išiel si ľahnúť

Ráno pri raňajkách sa ozvala pani Hikerová: „Ralf. Mohol by si ísť do gymu? John ťa volal.“ „A nevieš čo chcel, mami?“ „Nie. Vravel len že máš zobrať chlapcov a ísť.“ „Prečo nie?“ ozval sa nečakane Aaron. „Aj tak musím niečo poslať.“ Všetci sa pozreli na Aarona a ten sa len uškrnul keď uvidel ich začudované tváre.

O chvíľu boli na ceste do gymu. Prešli okolo Pokécentra a on si spomenul čo mal urobiť. Nerád opúšťal Mewa a tak sa rozhodol, že si ho ešte nechá. Vtom im ich náladu skazil ľadový hlas. „Hej, Ketchum! Najal si si moc tučného bodyguarda (tí čo ste hrali Pokémon na Gameboy asi poznáte veľkosť Hikerovej postavy – váha cca 200 kg). Všetci traja sa otočili. Štvrtý sa na Nicka Steela vrhol. Ralfové slová radšej nebudú zverejnené. „Zas otravuješ, Nick? Čudujem sa že ešte nie si vo väzení.“ Osopil sa na Nicka Aaron, zatiaľ čo Denny s Michaelom Udržiavali Ralfa na mieste. Nick sa kyslo uškrnul. „Mňa len tak ľahko nedostanú. Navrhujem odvetu, Ketchum.“ „Jeden na jedného?“ „O.K. Ketchum. Volím si teba, Tyrogue.“ „To zvládnem. Do boja Mew!“ „Tyrogue, Strength!“ Tyrogue sa vrhol na Mew a vymrštil ju vysoko dohora. Po Tyrogueovom útoku Mew zmizla na oblohe. Aaron na ňu stihol zavolať: „Mew, Psychic!“ Z oblohy sa blížil lúč jasnomodrého svetla. Odhodil Tyrogueho. Mew dopadla na nohy, Tyrogue na chrbát. „Prekliaty Ketchum. Nabudúce nebudeš mať také šťastie. Tyrogue vráť sa!“ Nick si zavolal naspäť Tyroguea a utekal kadeľahšie.

„Tak teda, John, čo si chcel?“ opýtal sa Ralf svojho navlas podobného brata, keď už boli v gyme. „Od teba nič, ale od Aarona a Dennyho. Chlapci, choďte za Bugsym, dá vám jedno TM. Furry cutter.“ „Choďte sami chlapci,“ navrhol Ralf. „Ja sa porozprávam tuto s Johnom.“ Chlapci nenamietali. Išli po chodníčku a znova sledovali Bug Pokémonov okolo nich. Aaron však uvidel Butterfreeho. Bol to iný Butterfree ako ostatný. Jediný nemal sfarbenie na krídlach. To postrehol Aaronov PokéDex. Tento Butterfree bol aj nesmierne dobiedzavý. „Možno ti chce niečo povedať,“ chichúňal sa Michael. „Vidíš, to je dobrý nápad!“ povedal Aaron polovážne. „Poď, Mew.“ Aaronova Mew sa zhmotnila na jeho hlave. „Potreboval by som vedieť, čo mi chce tento Butterfree povedať“ „Bez problémov,“ povedala Mew a podišla ku Butterfreemu. Ten začal hovoriť svojou rečou. Mew prikývla hlavou a na tvári sa jej zjavil úsmev. Otočila sa k Aaronovi a povedala: „On ťa pozná.“ „Ako to, že ma pozná?“ povedal Aaron. „Vraj si syn jeho trénera.“ Aaron sa pozrel prekvapene na Dennyho a Michaela ktorých to tiež dosť vzalo. Aaron si spomenul, ako mu jeho otec rozprával o jeho Butterfreeovi, ktorý odišiel za oceán. Aaron prehovoril: „Chceš byť v mojom týme, Butterfree?“ Butterfree prikývol. Aaron vzal Pokéball. Ten sa otvoril a Butterfree doň vkĺzol.

„Verili by ste tomu?“ povedal Aaron. „Po toľkých rokoch?“ Po týchto slovách Aaron privolal späť Mew a pobrali sa ďalej. Vyzdvihli si TM aj Ralfa a išli ku Hikerovcom.

Počas obeda sa ozval Michael: „Už by sme sa mohli pobrať ďalej, Nick už je na polceste do Goldenrod city.“ „To je fakt,“ riekol Aaron, „mali by sme čoskoro vyraziť.“ Denny vyhlásil: „Dohodnuté, zajtra ideme do Goldenrodu!“ Ralf sa nesmelo opýtal: „Ehm.. nevadilo by vám... keby.. nóóó.. že by som išiel s vami?“ „Jasné že nie Ralf, budeme radi.“ Súhlasil Michael. Po večeri chlapci oznámili svoje rozhodnutie pani Hikerovej, zbalili si veci a išli spať.