Aaronové putovanie Johtom

Rozdelenie

„Chalani, čaká nás veľké rozhodnutie,“ vravel Ralf keď vychádzali z Pokécentra. „Musíme sa rozhodnúť kam ísť. Olivine city, či Mahogany town.“ „Mahogany town!“ zakričali naraz Michael s Dennym. „Počkajte chalani, ja musím ísť do Olivine city.“ namietal Aaron. „A to už prečo?“ vyzvedal Denny. „Volal ma profesor Elm a navyše by som chcel získať všetkýh osem štadiónových odznakov.“ „Ale mňa už strýko pozval ku nim domov do Mahogyny.,“ vravel Denny. „Je to tak. Na celý týždeň. Môžeš ísť aj ty, len som ti to ráno zabudol navrhnúť.“ Dosvedčil Michael. „Je mi ľúto ale ja naozaj musím ísť.“ „Tak to sa budeme musieť rozdeliť.“ Povedal smutne Ralf. Aaron navrhol: „Ralf, ty ich odvez do Mahogany. Ja mám bicykel, budem tam rýchlejšie a potom ti zavolám. Môžeš pre mňa prísť.“ „Si si istý, že sa chceš odpojiť?“ opýtal sa Denny. „Nemám inú možnosť.“ „Tak teda Ahoj a nevracaj sa kým nebudeš mať všetky odznaky.“ pokúšal sa zakryť smútok Denny. Veď to bol jeho najväčší priateľ. „Tak čaute.“ povedal Aaron keď už sedel na bicykli. Ralf opäť naštartoval Auto odišli. Až keď boli za obzorom Aaron šliapol na pedál. „Aaron! Počkaj na mňa!“ zvoloal naňho niekto. Otočil sa. Bo to Josh. „Josh, čo tu robíš?“ „Idem do Olivine, ako aj ty, predpokladám.“ „Tak môžeme ísť spolu!“ povedal Aaron. „To som mal na mysli!“ povedal rovnakým tónom Josh a už sa smiali.

„Ty Aaron. Povedz mi tvoj príbeh,“ riekol na ceste Josh „Môj príbeh?“ „Myslím ako si začínal, ako si chytil svojich Pokémonov a podobne.“ Aaron mu teda vyrozprával ako dostal Totodila namiesto Cyndaquila, ako chytil Geoduda a ako sa k nemu pripojil Denny, ako vyhral prvý odznak, ako vyhnali Team Rocket z Azalea, a všetko ostatné. Potom prišiel Rad na Josha: „Ako som ti vravel. Ja som z Blackthornu, ale otec chcel aby som sa zapísal v New Barku. Tam som dostal Totodila. Prešiel som Cherrygrove city a Chytil som si Growlitha. Odznak som vyhral s Totodilom a Growlitheom. Totodile porazil dvoch Pidgeyov a Growlithe Pidgeotta. Totodile sa mi neskôr vyvinul. Cestou do Union cave som chytil Ekansa. Growlithe vyhral celý druhý odznak a potom sa vyvynul bez pomoci kameňa. Divné nie? V Goldenrode som porazil Whitney až na druhý krát. Tam sa mi vyvinul Ekans na Arboka. V National parku som v súťaži chytil Scythera. Potom som získal štvrtý odznak. V noci som potom od jedného chalana dostal späť svojho Electroda, ale to vlastne vieš,“ dopovedal a slabo sa zasmial. „Tak a teraz som tu.“ „Aha, pozri! Už dobudovali ten rýchli prechod,“ povedal Aaron a ukázal na betónové cesty pred nimi. „Je to fakt kolos. Trojprúdová diaľnica pre autá. Cesta pre bicykle a pre chodcov zvlášť.“ dopovedal Aaron. Išli teda po cyklistickej ceste ktorá viedla skoro stále dole kopcom, takže sa ani nemuseli namáhať. Celú cestu sa rozprávali až došli do Olivine city. „Tak čo, ideme do gymu?“ opýtal sa Josh, akoby už poznal odpoveď. „Ja si ešte musím niečo vybaviť, ale ty choď a aspoň mi dáš dajaké tie rady,“ odvetil Aaron. „Ako myslíš, Aaron. Tak ja idem,“ odpovedal a vysadol na bicykel. Aaron dlho nečakal. Zobral PokéGear, a zavolal profesorovi Elmovi. „Dobrý deň, profesor. Už som v Olivine city, čo potrebujete.“ Znela Aaronova prvá otázka. „Aaron, ahoj. Ja teraz nemám moc času, takže rýchlo: Aaron, si teraz pred Pokécentrom?“ po zápornej odpovedi profesor povedal: „vedľa strediska je jeden dom s číslom 6. Mám tam známeho, ktorý mi potrebuje niečo povedať. Ja však nestíham a povedal som mu, že sa s ním porozprávaš. Keď skončíš, zavolaj mi.“ „Profesor a...“ „ahoj, Aaron. Už radšej choď,“ dopovedal profesor a ukončil spojenie. Aaron sa ho ani nestačil spýtať na podrobnosti. Profesor bol až podozrivo tajnostkársky. Aaron teda vysadol na bicykel. Cestou ešte stretol zopár pokémonov a tak si aspoň cvičil Houndooma (keďže okolo pobehovali skoro samí Bellsprouti).

Aaron vyšiel z Pokécentra a zamieril k domu číslo 6. Bol to jednoduchý rodinný dom. Aaron zaklopal, avšak nikto neotváral. Vošiel teda dnu. Už chcel zavolať niečo ako: „haló“ keď bvšak uvidel niekoho v hale. Nevidel mu do tváre. Aaron zostal stáť, keď sa zrazu zavreli dvere a rozsvietili svetlá. To čo uvidel si bude ešte dlho pamätať.