Aaronové putovanie Johtom

Ranné dobrodrúžstvo

Aaron dočítal leták a potom ho prečítal znova. Obrátil sa na Josha, ktorý práve prišiel: „videl si to?“ zamával letákom. „Rybárska súťaž o odznak Ligy Johto,“ Josh zazíval a povedal: „bol som na nej minulý rok s otcom ako divák. Aby si dostal odznak, musíš byť v prvej trojke, a profesionálny rybári tu vedia chytiť aj Gyaradosa. My krpci tu nechytíme ani Magicarpa alebo Tentacoola. Mimochodom nemáme udice...“ „Na to sú obchody, Josh. Neviem ako ty, ale ja si pôjdem kúpiť tú najlepšiu udicu hneď teraz.“ „A raňajkovať by si nechcel, Aaron?“ „Máš pravdu,“ povedal Aaron a zobral si dva rožky. Josh tam len stál, pozeral ako odchádza a potom si sadol za stôl a začal jesť.

Aaron si vykračoval po rannom Olivine city. Tichú hmlu občas prerušil zvuk sirén nejakej lode. Aaron zrazu chytil pokéball a chvíľu sa naň díval. Potom zobral druhý pokéball a oba ich zväčšil. „Zvláštne,“ hovoril si. „keby som si ich na opasku pomiešal, ani neviem kde je aký Pokémon.“ To už bol pred obchodom. Bol väčší ako iné, ale nie tak veľký ako v Goldenrode. Vošiel dnu, ale zamieril do potrieb pre trénerov. „Dobré ráno, máte prosím nálepky na Pokébally so symbolmi pokémonov?“ začal Aaron. „Ale áno, samozrejme. Máme aj siluety s menami. Aké sú mená tvojich Pokémonov?“ „Tak že: Golem, Feraligatr...“ Ako Aaron hovoril, predavač postupne vyťahoval nálepky „... Machoke a Mew“ do povedal Aaron „Pardon, Mew?“ neveril predavač „Áno Mew, je s tým problém?“ povedal prekvapene Aaron. „Nie, nie, len neviem načo ti bude nálepka s Mewom...“ Aaron prevrátil oči, zobral pokéball a vypustil Mewa. Ten sa svojimi veľkými očami pozeral na predavača. Zjavne nemal slov. „Môže ta so dotknúť, nebojte sa, nehryzie,“ povedal pobavene Aaron. Predavač poškrabal Mewa za uchom, tomu sa to zjavne páčilo a pomaly zívol. „Dobre Mew, vráť sa. Máte teda tú nálepku?“ „Áno, povedz mi, ako si sa dostal ku Mewovi?“ Aaron mu porozprával celý príbeh a odišiel z obchodu. Predavač mu dokonca osobne nalepil nálepky. Aaron bol len rád. Nevedel lepiť nálepky. Ako malý si kupoval samolepkové albumy a každá nálepka bola nakrivo. Potom zamieril do rybárskych potrieb. „Dobré ráno,“ pozdravil predavača. „...bre ráno,“ odvetil predavač poloznudene. „Mohli by ste mi ukázať nejaké udice?“ opýtal sa Aaron. Predavač sa pridusene zasmial: „dvadsaťštyri hodín pred súťažou? Zbláznil si sa? Pred dvoma dňami sme mali už len bambusové palice s háčikom, nieto udice. Prepáč, ale nemôžem ti pomôcť.“ „Nie, a čo je tamto?“ spýtal sa Aarona ukázal niekde dozadu. „To je jedna z najlepších udíc na svete a patrí môjmu otcovi. Nie je na predaj.“ „No, tak teda ďakujem,“ povedal Aaron a odišiel.

Aaron pomaly kráčal naspäť. Čo bude robiť bez udice? Chcel mať všetky odznaky Johto ligy, ktoré sa len dajú získať. V Azalea town dostal odznak za čestnosť a to sa podarilo za posledných 10 rokov málokomu. Navyše súťaž je raz za rok a Liga otvorí svoje brány už za 10 mesiacov. V tom ho z jeho myšlienok vytiahol výkrik o pomoc. Znel z neďalekého móla. Keď dobehol uvidel tam nejakého muža. Bol asi desať metrov pod nim kúsok od betónového múru. „Preboha..“ pomyslel si Aaron a vypustil svojich pokémonov. „Vydržte pane!“ zakričal na neho a uvažoval. Zišiel by sa mu Grass Pokémon si wine whip. Neďaleko bolo lano. Nemal ho však kde priviazať a bolo krátke. Mew ho teda ovládal psychickou silou, hodila h mužovi a pomaly ho vyťahoval. Pidgeotto robil pod mužov silný vietor a tak ho nadvihoval. Feraligatr sa vrhol do vody a odstrašoval Tentacoolov, ktorí útočili na Pidgeotta. Golem zatiaľ búral múr, aby sa dostali nižšie. Keď už Mew nevládal. Ujmul sa ho Machoke, ktorý na lano už dosiahol. Spoločnými silami ho vytiahli Houndoom ho potom jemným plameňom zohrieval aby sa nepodchladil. „Ste v poriadku, pane?“ opýtal sa ho Aaron. „Áno chlapče, ďakujem ti. Možno si mi zachránil život. Vieš, v tejto dobe tu v Olivine ešte väčšina ľudí leží v posteli. Čo si tu robil ty?“ „Bol som v obchode kúpiť si udicu na zajtrajšiu súťaž, ale nemali žiadnu. Mimochodom, som Aaron.“ Povedal a nastavil ruku. Muž mu ju vrúcne stisol: „teší ma, Aaron, ja som Brian. A zhodou náhod mi patrí obchod z rybárskymi potrebami.“ Dopovedal a usmial sa. Aaron len otvoril ústa. „Myslím, že za záchranu by sa patrilo, aby som sa ti niečím odvďačil, Aaron.“ Povedal. „Zoberiem ťa do obchodu. Mám tu niekde auto a ďakujem za zohriatie Houndoom. Tu máš, zober si,“ povedal Brian a podal Houndoomovi sušienku. Houndoom sa pozrel na Aarona. Ten prikývol a Houndoom si veselo pochrumkával. Potom Aaron privolal všetkých Pokémonov späť. Potom prišli ku Autu. Bo to krásny, luxusný sedan. Aaron si sadol na sedlo spolujazdca a potom sa už len viezol.

Aaron vošiel s Brianom do obchodu. Predavač pozdravil: „Ahoj otec..“ potom uvidel Aarona. Brian mu všetko porozprával a potom ho zoznámil s Aaronom. Predavač sa volal Bill.

Po krátkom zoznámení Brian zobral udicu ktorú už raz videl: „toto je MX 6000, najnovšia udica firmy MX. Objednal som si ju už pred mesiacom. Mala by byť tvoja.“ „Ale pane, to nemôžem,“ „Ale čoby si nemohol. Ja to vašim vysvetlím, keby dačo. Len ber, ja sa uspokojím so svojou starou „päťtisíckou“. Veď som s ňou už 3 roky.“ Aaron sa vrúcne poďakoval a potom si ešte vybral nejaké návnady. Potom sa vybral do Pokécentra. Tam sa od sestričky Joy dozvedel zlú správu...