Aaronové putovanie Johtom

Súťaž

„Tak, Aaron. Zajtra začínaš o siedmej,“ začal Josh. „Prečo sa neprihlásiš aj ty? Budeš mať ďalší odznak.“ Opýtal sa Aaron. „A na čo? Stačí mi šesť a všetky aj tak mať nebudem. Vieš koľko je odznakov, ktoré nevybojuješ na štadióne.? Rovných osem!“ „To vážne? Vieš ako sa dajú zohnať?“ „Jasné. Jeden je v pravidelnej Rybárskej súťaži, súťaž v National Parku, za odvahu v Azalea, Rýchlostný pretek na vode, zemi a vo vzduchu. To máš tri. Je to ako olympiáda. Ešte takzvaný Majákový šampionát,...“ „Čo? Majákový...“ prerušil ho Aaron „Majákový šampionát. Niečo ako Sprout tower, ibaže aj s odznakom. Je tu, v Olivine city. Ale až za mesiac,“ doplnil Josh, keď videl Aaronovú radostnú tvár. „No a ôsmy odznak, to je jednoduché. Doniesť osem odznakov zo štadiónov do Goldenrodu.“ „Ahá. No to sa musím snažiť.“ Povedal Aaron. „To hej. Poď už spať. Zajtra sa chcem ísť na teba pozrieť. Už idem, len sa rozlúčim s našimi. V noci odchádzajú.“ „Ako chceš. Ja idem spať.“ Aaron sa rozlúčil a išiel spať.

Ráno triasol Josh s Aaronom: „Vstávaj Aaron, je už po siedmej. Nestíhaš na súťaž!“ po tomto slove otvoril Aaron prudko oči. Posadil sa tak prudko, že si treskol hlavu o poličku nad posteľou. Na to Josh vyprskol smiechom. „Prestaň áno. Teraz sa ponáhľam.“ Odvrkol Aaron a snažil sa obliecť si nohavice. Na to sa z polospánku ozval Denny. „Chalani, prestaňte. Čo vás to napadlo tak skoro ráno?“ To už Josh vybuchol smiechom. Aaron sa pozrel na hodinky: 05:41. Potom vrhol pohľadom na Josha, ktorý sa už váľal po zemi. Vtedy došla Dennymu trpezlivosť a Hodil Po Joshovi vankúš. „Tak ja sa idem pripraviť na súťaž. Počkám vás tam, chalani.“ Povedal Aaron a vyšiel z izby. To Josha umlčalo. Pozrel na Dennyho a povedal: „on nie je normálny, však?“ „Zvykneš si.“ Znela odpoveď.

Aaron už stál na móle a trénoval nahodenie. Bol tu prvý, avšak organizátori už rozložili pódium. Aaron sa pozrel za more. Videl obrysy Cianwoodu. Tam v diaľke bol jeho Pokémon. Myslel si ako je Machokovi. Rozhodol sa zavolať, ale nemal číslo. Navyše nemal chuť sa na to niekoho pýtať.

„Dámy a páni, vitajte na každoročnej súťaži v rybolove. Tento rok máme síce len 30 uchádzačov o titul majstra rybára, ale verím, že sa budete baviť,“ hlásal komentátor odkiaľsi z diaľky. Každý uchádzač má vlastné mólo, takže na pódiu je veľkoplošná obrazovka a účastníci majú slúchadlá, aby komentátor nerušil ryby, a predsa mohli rybári počuť, o čo ide. Na začiatku dostal päť Great a päť Ultraballov. Aaron nahodil. Takmer okamžite šklblo. Vytiahol Poliwaga. Z diaľky videl, čo chytili ostatní. Bol tam aj Marril. Pravdepodobne zabezpečil majiteľovi výhru. Potom sa už Aaronovi nedarilo. Občas nejaký ten Magicarpa. Ale inak pusto. Zrazu chytil Poriadny záber. Až ho šklblo. Na to Pokémon vyskočil z vody. Aaron ho však nevidel, keďže bol sprevádzaný mohutným vlnobitím. Na druhý krát to už nenechal na náhodu. Hneď ako cítil, že Pokémon je nad Hladinou, hodil Greatball. Ten sa mu však vrátil a tak potom hodil Ultraball. To už bol Pokémon v Pokéballe, nebol však chytený. Ale chytiť sa nedal ľahko. Vypusti sa a Aaron uvidel, čo mal na háčiku. Ihneď hodil Ultraball. Ten už však zabral. O pár minút súťaž skončila. Všetci odovzdali Pokébally. „Dámy a páni. Sú tu výsledky. 10. miesto- číslo 24- Tim. Tomu sa podarilo chytiť Chinchoua.“ Takýmto štýlom prišiel moderátor až po Tretie miesto. Tu už išlo o odznaky. Aaron ešte nebol menovaný. „A teraz druhé miesto- číslo 3, obhájkiňa titulu spred dvoch rokov: Sam! Podarilo sa jej chytiť Wartortla, ktorý v týchto vodách vraj nežije už pár rokov. A teraz.. ste pripravení na prvé miesto? To získal nováčik, číslo 7- Aaron, ktorý chytil Gyaradosa a nie hocijakého. Červeného! Veľmi nezvyčajný druh.“ To už bol Aaron na pódiu a preberal si rôzne ceny. Pohár a rybárske pomôcky, ale hlavne odznak! Už ich mal sedem. Keby chcel, mohol by ísť do ligy. Jeho cieľ bol však iný. Všetkých 16 odznakov.

Aaron sedel večer pri mori. Vypustil svojho Gyaradosa. Ten sa mu pozeral do očí. Potom Aaron prehovoril: „Nie si zvyknutý, však? Tam v diaľke máš rodinu a musíš byť so mnou.“ Gyarados priateľsky zavrčal. „Tak choď! Nebudem ti stáť v ceste. Ostaneme ale priatelia.“ Gyarados sklonil hlavu. Aaron ho pohladkal po boku. Na to sa Gyarados zodvihol, ďakovne pozrel na Aarona a odplával preč. „Zbohom, Gyarados. Maj sa dobre.“ Povedal si v duchu Aaron a išiel domov.