Aaronové putovanie Johtom

Battletower

Chlapci sa vrátili do Pokécentra. Nadšene sa rozprávali o dnešnom zásahu. Aaron im vysvetlil, ako prišiel o Mewa a že vlastne nezískal odznak včera, ale dnes ráno. „A kam si to vlastne v noci išiel?“ opýtal sa zrazu Denny. Aaron sa zarazil. Chvíľu si nespomínal, ale potom mu to došlo. „Chcel som sa ísť pozrieť na ten maják, o ktorom si mi hovoril,“ povedal a pozrel na Josha. „No vraj sa to presťahovalo do Battletower. Myslel som že sa tam skočím pozrieť...“ „Ty si čakal, že o pol tretej v noci je všade otvorené?“ namietal Josh. „Vtedy ma to nenapadlo,“ obhajoval sa Aaron, „ale mohli by sme sa tam ísť pozrieť dnes nemyslíte?“ Denny naňho hodil začudovaný pohľad. „Samozrejme, až po večeri,“ dodal Aaron rýchlo.

Tak sa aj stalo. Slnko ešte bolo na oblohe, ale každú chvíľu malo zapadnúť. Pomocou mapy a niekoľkých rád obyvateľov Olivine city sa dostali do Battletower. Tam bolo asi 20 stolov, za ktorými sa zrejme zapisovali účastníci. Chlapci sa teda postavili, každý do rôznych radov a čakali. Prišiel rad na Aarona.

„Meno?“ spýtala sa zapisovateľka

„Aaron Ketchum.“

„Dátum narodenia?“

„10. 12. 1988“

„Pokémoni?“

„Feraligatr, Golem, Houndoom, Pikachu a potom mám ešte Pidgeota.“

„Nerob si zo mňa srandu, malý,“ povedala odrazu.

Aaron sa zmohol len na „ Prosím?“

Zapisovateľke sa zrejme nechcelo vysvetľovať a tak povedala: „Pidgeotto alebo Pidgeot?“

„Ach táák. Pidgeot.“

„Dobre, daj ich sem. Zmeriame ich úroveň.“

Aaron jej bez slova podal Pokébally. O pár sekúnd ich mal späť

„Kategória F- 50.-60.“ Povedala a podala mu kartu. „Všetko sa tam dozvieš, začínaš zajtra o 14:15.“

„Ďakujem, povedal Aaron a sadol si do kresla, kde už sedel Denny.

„Tak čo?“ začal Denny.

„Zajtra o 14:15. A ty?“

„8:30,“ povedal Denny zo značnou dávkou rozčúlenia. Neznášal ranné vstávanie. Ranné vstávanie bolo u Dennyho skôr ako o pol desiatej. Krátko na to prišiel aj Josh. Jeho termín bol 18:10.

Chlapci dorazili do Pokécentra. Pred ním stalo policajné auto. Vošli dnu. Sestrička Joy o niečom debatovala s policajtom. Zrazu sa policajt pozrel na Aarona a podišiel k nemu. „Ty si Aaron?“ opýtal sa policajt Josha. „Nie, to som ja,“ povedal Aaron a urobil krok dopredu. Môžem s tebou hovoriť?“ znela otázka. „Osamote.,“ dodal. „Samozrejme, o čo ide?“ „Dozvieš sa,“ znela odpoveď.

„Tak teda?“ povedal Aaron, keď už boli sami v miestnosti. „Ide o tvoju akciu na svahu. Aj keď si sa nemal za tými zlodejmi hneď pustiť, oceňujeme tvoju odvahu. Musím však povedať, že to, kde je tvoj Mew sme od nich nevytiahli.“ Aaron sa skĺzol na stoličke. „Dozvedel som sa, že si spolu s tvojim kamarátom... hmmm...“ „Dennym,“ doplnil Aaron. „Áno, Denny. Že ste dostali odznak za odvahu v Azalea.“ Aaron prikývol. „Vieš, Aaron, vy dvaja ste ho získali pri dosť nebezpečnej akcií a navyše pred vami ho už dlho nikto nezískal. Z toho vyplýva, že by si mohol byť celkom dobrý policajt,“ Aaron spozornel: „policajt? Ja?“ „No, povedzme, že by si nám spolu s Dennym pomáhal pri niektorých akciách. Napríklad by si to určite ocenil pri tomto prípade. Súhlasíš?“ „Tak dobre, ale zajtra o 14:15 mám zápas v Battletower,“ „To nevadí, pochybujem, že by sme išli do akcie práve vtedy a navyše môžeme zasahovať aj do turnaju v Battletower, takže by sme prípadne tvoj turnaj odložili. Ešte zopár technických informácií a rád...“ policajt sa s Aaronom rozprával asi ešte hodinu. Na konci dodal: „Pošli sem prosím Dennyho a tomu tvojmu druhému kamarátovi radšej nič nehovor...“

Aaron vošiel do izby. Poslal Dennyho za policajtom a sadol si na posteľ. „Čo do teba chcel?“ spýtal sa hneď Josh. „Išlo o tých zlodejov, nejaké formality a podobne.“ „No dobre. A načo chcel Dennyho?“ Aaron len mykol plecami. „Ja už idem radšej spať,“ povedal Aaron. Josh sa naňho len začudovane pozrel. „Zajtra bude niekto musieť Dennyho intenzívne budiť, tak nech som fit.“ Povedal a pobral sa do kúpeľne.