Aaronové putovanie Johtom

Novinky

Aaron potichu zaparkoval vedľa Dennyho. „To sú ale žihadlá, že?“ povedal Denny mädliac si ruky. Odrazu sa z Aaronovho vrecka začalo ozývať zvonenie. Aaron si vybral mobil, ktorý mu po ich akcii v Battletower ostal. „To je profesor Elm,“ povedal a zodvihol. „Áno, profesor... čože? naozaj?... aká stránka?..... Ok, poviem..... dovi.“ Povedal Aaron a zložil. Aaron sa usmial na Dennyho a povedal: „boli schválené súboje dvaja na dvoch!“ Dennymu sa na tvári objavil veľký úsmev. „Supééér!“ povedal a viackrát pobúchal dlaňou po kapote auta, ktoré hneď spustilo svoj alarm. „Hó, hó, hó!“ zvážnel a roztržito vypol alarm. „Aspoň vieš, že funguje,“ povedal s úsmevom Aaron: „profesor Elm mi dal webovú adresu stránky so všetkými pravidlami. Skoč ju prosím ťa omrknúť, ešte chcem zavolať na Cianwood ako sa má Machoke.“ Povedal Aaron, dopísal webovú adresu na papier a podal ho Dennymu.

„Čo si zistil?“ spýtal sa Aaron Dennyho a nakukol ponad jeho plece. „Vlastne nič extra. Môže hrať jeden hráč s dvoma Pokémonmi na dvoch hráčov s jedným Pokémonom, dvaja s jedným proti dvaja s jedným alebo aj jeden s dvoma proti jeden s dvoma. Ďalej sú tu prehľady útokov a ako sa správajú v boji dvaja na dvoch...“ Rozprával Denny. „Fajn, vytlač mi ten zoznam, Ok?“ povedal Aaron. „Stalo sa,“ odpovedal Denny a podal mu zopár papierov. „A ako sa má Machoke?“ „Darí sa mu. S liečbou sú vraj hotoví na 40%. Vychádza to tak, že ho budem mať späť už v lige.“ „To som rád. Chceš sa na internete ešte niečo pozrieť?“ riekol Denny. „Hej, hej, ešte by som si rád pozrel ako je to so zvyšnými odznakmi.“ „Ako chceš, idem čakať Ralfa s Joshom,“ dopovedal Denny a posunul notebook k Aaronovi. Aaron hneď našiel čo hľadal. Pohmkával si pesničku ktorú počúval v aute, ale zrazu ho niečo prekvapilo. „To nie,“ zašepkal. Na monitore bol zoznam všetkých odznakov, ktoré sa dajú v Johto lige získať. Okrem ôsmich štadiónových odznakov tam bolo ešte ďalších osem, no pri troch rýchlostných pretekoch bola poznámka “každý párny rok“. Aaron premýšľal: „počkám ešte rok, alebo pôjdem do ligy bez nich...“ no vzápätí túto myšlienku zatrhol. Nič sa nestane ak nebude mať všetkých 16. Veď len on a Denny majú odznak za odvahu v Azalea a nepochybne získa statné odznaky. Ešte pozrel zopár stránok, potom zaklapol notebook a odpojil Dennyho mobil, cez ktorý bol pripojený. Ešte že súčasťou odmeny bolo aj zrušenie účtov za telefón, inak by si dobre rozmysleli, kedy ho použijú. To už do miestnosti vošli Denny s Joshom. Na otázku čo zistil im povedal zhruba všetko. Napokon povedal: „Pre istotu som si pozrel aj štadión v Mahogany. Štadiónové prázdniny sa tam skončia už dnes a zajtra tam budú prví záujemcovia a predpokladám že viacero trénerov tam už je,“ „Ak sa bojíš že sa nebudeme mať kde ubytovať, zrejme si zabudol na to že môj strýko nás rád uvidí vo svojom dome,“ odpovedal Denny. „Tak ja sa idem pobaliť, riekol Josh a vybral spod postele svoj ruksak.

Aaron fičal po diaľnici s Dennym v pätách. Vonku sa zrazu strhol nepríjemný lejak tak radšej spomalil. Keď v hmle zbadal obrysy mesta zavolal cez handsfree Dennymu: „už vchádzame do Mahogany, poď predo mňa,“ Denny krátko odpovedal a obehol Aarona. Viedol ho až za mesto, keď začal spomaľovať. Aaron už rozpoznal obrysy rodinného domu Dennyho strýka Erika. Rýchlo prebehli cez bránku až ku dverám, keď sa ozval zúrivý brechot, no to už Erik otvoril dvere a zakričal svojmu strážnemu Nidorinovi aby sa stiahol. Po privítaní s Erikom, jeho ženou a synom sa vybrali na poschodie do hosťovských izieb, kde sa vybalili a potom zišli dole na večeru.