Aaronové putovanie Johtom

Dalsí odznak

„Vynikajúce, pani Flemingová,“ pochválil Josh pečenú rybu, ktorú mali na večeru. „Niet za čo, Josh. Som rada že ti chutilo,“ odvetila Erikova žena Jenna. „Aký máte zajtra plán, chlapci?“ začal Erik rozhovor. „Mysleli sme, že vyrazíme už o siedmej. Štadión síce otvárajú až o ôsmej, ale je na druhom konci mesta a navyše sa skončili štadiónové prázdniny, takže tam bude viac ľudí,“ začal Denny. „Navyše ešte nevieme, aké herné zmeny nastali pre tento polrok, tak by sme si chceli aspoň čiastočne pred zápasom premyslieť akú-takú stratégiu,“ doplnil Aaron. „Och, kiežby hneď začali so súbojmi dvaja na dvoch“ rozplýval sa Denny. „Nuž, radšej si už pôjdeme ľahnúť,“ navrhol Josh. Denny sa dopil a prikývol. „Tak teda dobrú noc, deti. Denny, vieš kde budete spať, však?“ Denny opäť prikývol a pobrali sa na druhé poschodie do svojich postelí.

Na druhý deň ráno zobudil Aarona úzky lúč slnka, ktorý prenikol cez rolety na oknách. Hodiny ukazovali šesť hodín a dvadsať minút. Budík mali nastavený až na šesť tridsať a tak Aaron vstal, potichu sa vyplazil z izby a pobral sa do kúpeľne. Studená sprcha ho postaví na nohy. Po nedlhej sprche šiel naspäť do izby. Denny s Joshom už medzitým vstali a podľa zvukov z dolného poschodia zamierili do kuchyne. Aaron sa teda obliekol a zišiel za nimi. „Dobré ránko, vospolok!“ pozdravil hneď vo dverách. „Ráno,“ odzdravil Josh. Denny, ktorého premohlo veľké zívnutie len kývol rukou. Aaron sa usadil za stôl a pustil sa do misky s Corn flakes a mliekom. Po raňajkách sa Denny s Joshom obliekli a potom vyrazili všetci traja v Dennyho aute na štadión. Denny zaparkoval na parkovisku pred obchodným domom a prešli cez cestu k štadiónu hneď oproti. Ich obavy z priveľkej rady sa nepotvrdili. V čakárni nikto nesedel, no ako sa dozvedeli z elektronickej informačnej tabule, niekto práve bojoval. Aaron, Denny a Josh si zobrali poradové čísla na ktorých stálo 2, 3 a 4 „Aha, tam sú nové pravidlá,“ povedal Aaron odrazu a všetci traja sa pobrali k plagátu na stene. Podľa dáta posledného doplnenia sa dozvedeli, že od nového polroka si musí tréner vybrať vopred dvoch svojich pokémonov a ostatných si odložiť. „Znamená to, že už začali s bojmi dvaja na dvoch?“ opýtal sa túžobne Denny. „Pochybujem,“ odvetil Josh. „Polrok sa ešte len začal a pokiaľ viem, to že sa povolili súboje dvaja na dvoch sa vie len pár dní,“ pokračoval Josh. Zrazu sa otvorili dvere, ktoré viedli do hlavnej miestnosti štadióna a v nich sa zjavil evidentne zamestnanec štadióna (usudzujúc podľa preukazu pripnutom na saku s erbom Mahogany Town). „Zápas sa skončil, ďalší prosím,“ riekol. Aaron mu podal svoj tiket s číslom dva a vošiel za ním do dverí. „Vyber si prosím dvoch svojich pokémonov, ktorí budú bojovať. Ostatných musíš odovzdať. Aaron si vybral Pikachua a Houndooma. Nechcel riskovať, takže Charmander ostal nevyužitý. Zamestnanec otvoril ďalšie dvere a poslal do nich Aarona so želaním veľa šťastia. Vošiel dnu. Na druhom konci stála pripravená jeho súperka. „Vitaj v našom štadióne,“ začala. „budeme hrať na dvoch Pokémonov. Ja som pripravená, začneme?“ Aaron prikývol a poslal dopredu Pikachua. No Jackie (toto meno bolo taktiež na informačnej tabuli ako vedúca štadiónu) vyslala Piloswina. To Aarona rozhodne nepotešilo. Aj keď sa podľa levelometra práve vyvinul, predsa len to bol typ Ground. Aaron nechcel zmeniť pokémona hneď v prvom kole a tak začal s plánom B. Viackrát použil Double team aby mu Piloswine neublížil a potom začal používať Slam. Dlho to fungovalo, Piloswine sa síce pár krát trafil no Pikachu ho postupne dorážal. Pikachu bol však zjavne vyčerpaný a tak prenechal Piloswina Houndoomovi. Ten na tom nebol po jeho Take downe najlepšie, no dokázal ho doraziť. 1:0 pre Aarona. Jill potom použila Seela. Našťastie ešte nevedel žiadny vodný útok. Keď Seelovi ostávalo už len polovica HP, dostal Houndoom finálny zásah a Aaron sa musel zmieriť so stavom 1:1. Pikachu sa pustil do boja. Seel začal s Headbuttom, po ktorom ostal Pikachu otrasený. Keď sa Seel rozbehol na druhý Headbutt, Pikachu šťastné zdvihol hlavu a bez toho aby mu niečo Aaron prikázal, použil práve naučený útok- Thunderbolt, a bolo po zápase. „To bol pekný zápas,“ povedala Jackie a podávala Aaronovi šek s peňažnou odmenou spolu s TM16 Icy Wind a samozrejme odznakom. Ten sa jej poďakoval a vyšiel zadnými dverám, ktoré Jackie otvorila diaľkovým ovládaním. Keď nimi Aaron prešiel, čakal tam naňho zamestnanec štadióna s jeho Pokéballmi, ktoré si predtým odložil. Aaron sa poďakoval a vyšiel von. Sadol si na lavičku neďaleko auta, kde si premietal uplynulý zápas. Po chvíli mu zavolal Denny s jedinou otázkou „kde si?“ a po odpovedi „pri aute“ zložil. Po chvíli prišli aj s Joshom a všetci traja si sadli do auta, kde si poopisovali detaily svojich zápasov. Aaron sa už teraz tešil na posledný štadión. Nakoľko mu patril prívlastok “najťažší“ Aaron sa rozhodol, že ešte dnes začne s tréningom.